lucky is not selfish, why is everything so bad?

24. october 2012 at 14:21 | ღ pauline. |  try to be human.

Je vážne také zlé, keď človek chce len málo? Je vážne také nepochopiteľné a neuveriteľné, keď jediné, čo človek vo svojom živote chce, je šťastie, láska a patričný úspech? Je vážne také zlé postaviť sa problémom a niesť za ne následky? Nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. Možno vám v tomto okamihu prídem ako dokonalá optimistka, verte tomu, že ja optimistka nie som. Som obyčajné dievča, ktoré dlho verilo v to, že je možno niečim výnimočné. Nemala by som si to pripúšťať, ale čím ďalej, tým viac si pripadám bezcenná. Pozerám sa na úspechy a pády ľudí už príliš dlho. Všetko ma obchádza a moje jadro puká. Obal je celystvý a nikto nič netuší. Často sa zamýšľam nad tým, ako je možné, že je všetko tak iné a neverím tomu, ako rýchlo plynie čas. Len nedávno som snívala o veľkých veciach a teraz sa mi veľké veci vzďaľujú. Verím v to, že na mňa niekde čakajú, no aj posledné zvyšky nádeje, ktoré som v sebe za posledný mesiac mala, sú pomaly ale isto preč.

Prichádzam na to, že nie všetko je tak jednoduché, ako som si pôvodne myslela. Možno práve preto si pripadám tak bezcenná, keď všade naokolo vidím rovnakých ľudí, ako som ja. Možno by si nikto ani len nevšimol, že som zmizla. Moje prednosti začínajú upadať a mám pocit, že ich má takmer každý človek, ak nie každý, tak každý druhý. Moja najväčšia inšpirácia je preč a momentálne som telo, telo bez duše. Nič viac a nič menej. Snívala som o napísaní knižky. Môj sen padá. Ako môžem napísať dobrú knižku, dokonca bestseller, ako si pôvodne myslela, keď neviem vymyslieť ani jednoduchý námet. Od života očakávam niečo jedinečné, originálne, no sama sa tomu stránim a dusím to všetko v sebe. Prečo by mne, tak obyčajnej osoba, mal život dať niečo originálne a jedinečné? Životu nedávam naoplátku absolútne nič, len sťažnosti a moju vlastú bolesť. Neviem sa ľuďom otvoriť a neverím na lásku. Nikto som na ňu neverila. Možno práve to je tá najväčšia chyba. Teraz vám pravdepodobne prídem ako tá najväčšia pesimistka.

Snáď objavím to, čo mám v živote dokázať a prečo som tu. Len dúfam, že to bude čo najskôr, pretože stačí jedna zbytočná minúta a viem, že všetko to dobré a správne vo mne sa zrúti. Opäť. Je to nesmierne ťažké pozerať sa na to, ako sa vraciam na začiatok svojej cesty. Nikto nevie, čo za tým všetkým je a chcem, aby to nikto nikdy nevedel. Jediné, v čo momentálne dúfam, je objaviť zmysel a dôvod. Je to vážne také zlé a ťažké?

Ľudia vravia - ži v prítomnosti! - a pritom sami neveria, že nejaká je.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Ali. | Email | Web | 27. october 2012 at 19:53 | React

:'( normálne mi vyhrkla slza z oka, skoro akoby si mi čítala myšlienky.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
blog opened » 09/01/2012
webmiss » pauline.
design by » myself
visitors »

TOPlist


.