September 2012

week are not behaving fairly, clearly not.

30. september 2012 at 19:55 | ღ pauline. |  moonlights.

Musím si pogratulovať - konečne výstižný nadpis článku. Je to presne to, o čom chcem písať v tomto článku. O tom, ako sa k nám týždeň chová nespravodlivo. Dáte mi za absolútnu pravdu, nakoľko celý týždeň sa neskutočne vlečie a všetci čakáme len na dva dni oddychu - víkend. Ten však ide tak rýchlo, že nestihnem ani polovičku zo svojich plánov. V každom prípade, je to smutná téma... Prejdem na niečo veselšie - spomienky na víkend, ktoré nie sú bohvieaké, nakoľko som celú sobotu len presedela a prejedla, ku koncu dňa som bola na oslave narodenín. Avšak, mám predsa jednu vecičku, o ktorú by som sa s vami rada podelila - mizukál "Mamma Mia"! Je to niečo nádherné, úžasné, perfektné, fantastické, jednoducho dokonalé! Ak ste to nevideli, jednoznačne si to pozrite ;-)

Čo sa dnešku týka, deň sám o sebe bol... nudný. Samozrejme, až na koniec dňa. S rodičmi sme sa boli prejsť do neďalekej hory, trošku obzrieť jesennú prírodu. Kto si zabudol foťák? Samozrejme, vaša úžasná Pauline! Bez zdravých nervov! ;D V každom prípade - mám ďalšiu vec, o ktorú by som sa s vami rada podelila - pokročila som ďalej v mojom najnovšom diele (písanom). Neverila som, že niekedy budem pokračovať a predsa pokračujem. Uvidíme, či z toho niečo bude :-) Tak, to by bolo všetko k víkendu. Opäť nič moc, nakoľko je situácia momentálne biedna, čo sa kamarátov týka :-/ Ale to tiež nie je novinka :-/ Ale nejdem sa vám sťažovať, vždy môže byť aj horšie :-) Fajn, lúčim sa s vami, držte sa a dúfam, že prvý októbrový deň zvládnete na jedničku ;-)ˇ

BTW: Ako vyzeral váš víkend? Dúfam, že lepšie, než ten môj...

pauline.

international evil and bullying.

29. september 2012 at 13:53 | ღ pauline. |  - m.e. - let's talk talk talk.
Predstavte si takúto sécnu - vojdete do školy, placho a nesmelo, pretože už dobre viete, čo všetko vás čaká. Viete si presne a dopodrobna predstaviť tie mučivé chvíle. Kráčate po schodoch, smerom do svojej šatne. Uvidíte tam neskutočné množstvo odkazov urážajúcich vás a vašu osobu. Urobili to zase. O pár minút neskôr kráčate do triedy, no nestihnete do nej ani len vojsť a zistíte, že ste obkľúčení skupinkov násilnikov, ktorí majú na svedomí hanlivé odkazy vašej osoby. Začnú vás šťuchať, nadávať vám, pľuť na vás, ďalej vás urážať až zájdu k tomu, k čomu chcú - psychicky vás zrútia. Jediné, na čo čakáte, je koniec školy a čiastočné utíchnutie vnútornej, v mnohých prípadoch aj vonkajšej bolesti. Nechcete to zažívať stále dookola. Jediný spôsob je... samovražda. Nechcete však opustiť blízkych, no pripadáte si tak zbytočný! Neexistuje iná cesta...

Aj vám prebehol mráz po chrbte? Verte, že mne áno. Zamrazilo ma už len pri predstave niečoho takéhoto. Predstavte si teda ešte, koľko detí, tínedžerov a všeobecne mladých ľudí po celom svete takéto niečo zažíva každučký deň. Každý o tom vie a pritom sa všetci tvárime, že sa nič nedeje. Začíname to riešiť až vtedy, keď sa to začne týkať nás alebo našich blízkych, dovtedy nám to je všetko ukradnuté a hráme sa na slepých a hluchých. Lenže vtedy je príliš neskoro. Ľudia si neuvedomujú, koľko tínedžerov premýšľa nad samovraždou a potajomky si ubližujú. Väčšine to príde detinské. Ibaže, keby každý z nás preukázal dostatočnú odvahu postaviť sa tomu všetkému, zachránili by sme milióny životov, ktoré boli vzaté úplne zbytočne, pretože existuje riešenie.



Osobne som niečo takéto nikdy nazažila, no je mi úprimne ľúto tých, ktorí to zažívajú. Neskutočne s nimi súcitím a chcem im celým svojím 'ja' pomôcť. Čo je však ďalšia a omnoho závažnejšia vec v tejto diskusii, mnoho šikanovaných mlčí a bojí sa priznať to, že ich niekto šikanuje. To je na tom celom najhoršie. Koľko detí a tínedžerov je vo vašom okolí šikanovaných a vy o tom možno nemáte ani páru, priam vám to príde nemožné a neuveriteľné. Mnohí umelci spievajú o tom, ako byť silný a ako to všetko prekonať. Lenže toto problém nevyrieši. Viera v to, že sa nikdy nesmieme vzdávať, je len malý krok vpred, no je to ten najlepší začiatok pre všetkých, ktorí sú šikanovaní. Čo je však najdôležitejšie - treba predovšetkým hovoriť, hovoriť a hovoriť. Byť otvorený. Nebáť sa. Keď človek žije v neustálom strachu, celý jeho život sa mení. Verím v to, že aspoň jeden človek, čo si tento článok bude čítať, niečo takéto zažil a možno si chcel siahnúť na život.

V dnešnom svete je neskutočne veľa zlých ľudí, ktorí nečakajú na nič iné, len na príležitosť, ako inému človeku ublížiť. To je ďalšia časť tohto článku - celosvetové zlo. Všade je to rovnaké - ľudia sa pretvarujú, nerešpektujú, odsudzujú, navzájom ponižujú, nepomáhajú si a za všetkým vidia peniaze. Je to obrovské zlo. Mrzí ma len jedno - prečo si to nedokážu uvedomiť dospelí ľudia a pätnásť ročné dievča, ktoré žije na dedine a dokopy ešte nič veľké v živote nezažilo, si to uvedomuje veľmi dobre. Dnešným svetom totižto vládnu iné priority a mnoho ľudí sa vzdáva. Buď si siahne na život, alebo sa z nich stávajú takzvané žijúce/kráčajúce trosky. Je to viac, ako smutné.


Myslíte však na to, že každý je tu pre nejaký dôvod a pre nejaký účel. Nikto tu nie je na to, aby trpel. Ak sa niečo skončí zle a bolestne, znamená to, že to ešte nie je koniec. Prídu lepšie časy, jednoznačne. Nikdy sa nevzdávajte, buďte tým, kým chcete byť. Toľko talentovaných detí si vytrpelo práve toto všetko - celosvetové zlo v podobe šikany. A pre ostatných, ktorí sa doposiaľ na to všetko len nečinne pozerali mám jeden odkaz - konajte! Keď nekoná obeť, konajte vy! Nech sa s týmto problémom obrátite na kohokoľvek a poprosíte ho, aby ste zostali v anonymite, bude to akceptovať. Dôležité je pomáhať ostatným a preukázať vnútornú silu, ktorú obete práve následkom šikany stratili.

Taktiež sa vyjadrím aj k ľuďom, ktorí majú neustálu potrebu niekoho šikanovať. Možno niektorí z nich práve číta tento článok. Môj odkaz pre nich znie - tým, že niekoho budete šikanovať, svoje komplexy nevyriešite. Šikanou sa všetko to celé len začína. Zamyslíte sa nad tým, ako by ste sa cítili vy a skúste danú osobu pochopiť. Avšak, je pravda, že málo šikanujúcich si toto všetko uvedomuje, čo je na tom asi to najsmutnejšie. Moje veľké želanie je, aby toto celé skončilo. Sme predsa ľudia, úplne rovnakí a nesmieme sa nechať raniť ostatnými. Nikdy sa nevzdávajte a bojujte! Vždy je pre čo ísť ďalej!

Ako vnímate šikanu vy? │ Máte s ňou nejaké skúsenosti? │ Ako na vás vplýva dnešná doba?


everything was big mistake.

28. september 2012 at 21:37 | ღ pauline. |  by the way.

Toto je celá vaša dokonalá a úžasná Pauline. Robí jednu chybu za druhou. Samozrejme, ako inak.. Dopustila sa jej v osudný deň, kedy absolútne nerozmýšľala a zrušila tento dokonalý blog plný príjemných aj nepríjemných spomienok, len preto, že sa presťahovala na nejaký bezvýznamný blog, ktorý brala ako nejaký úlet. Proste to celé pokazila a momentálne sa to celé snaží napraviť.

Pôjde to? Ja verím, že áno. Tento blog mi nesmierne chýbal a prežívala som neskutočnú dilemu. Všade okolo seba som videla slovíčko "ink" ;D

Snáď mi túto moju udalosť s neidentifikovateľnou príčinou odpustíte... Čo sa týka blogu ako samotného celku týka, chystám konečne rekonštrukciu. Potrvá maximálne do konca októbra (haha).

Tak, na nový začiatok je to všetko, som zvedavá na vaše príjemné, no i nepríjemné komentáre.

pauline.

it's time to say goodbye and be open for other possibilities.

21. september 2012 at 17:13 | ღ pauline. |  by the way.
Je to tu.. Článok, o ktorom som si myslela, že nikdy nepríde. A predsa prišiel. Je koniec. Končím s týmto blogom.. Keď to tak čítam, je to frustrujúce. Ani si neviete predstaviť ako moc. Tento blog je pre mňa niečo.. neuveriteľné. Zaznamenal moje zmeny, či už duševné a psychické alebo fyzické. Stal sa zo mňa nový človek. Všetko behom roka. Verím v to, že bez tohto blogu by som to nikdy nezvládla. Nikdy... Chcem toho napísať toľko, ale zrazu neviem, ako to dať celé dokopy. Prežila som tu svoje najlepšie časy a nikdy na tento blog nezabudnem. Nikdy v živote. Vždy si budem pamätať na starý dobrý "ink-heart", ktorý väčšou náhodou vzniknúť nemohol.


Samozrejme, že nekončím. Pokračujem, ale niekde inde. Avšak kde, to tu nenapíšem. Chcem začať odznova, od úplne znova. Nech sa stane čokoľvek a nech sa čokoľvek aj stalo, chcem začať odznova. Kto chce, nájde si ma. Nie ako Pauline. Bola by som príliš naivná a príliš veľa by som riskovala. Tentokrát sa budem skrývať pod iným menom. Samozrejme, ak sa nájdu ľudia, ktorí budú skutočne chcieť aj naďalej čítať moje články, svoju adresu im rada poskytnem. Zatiaľ ju tu však vešať nejdem...

Uf, ani neviete, aké je to pre mňa ťažké. Toľko spomienok... Slzy sa mi tisnú do očí.. Neviem, prečo vlastne chcem skončiť. Možno je dôvod vo mne a nakoniec si uvedomím, že skončiť s týmto blogom bola blbosť a vrátim sa späť, na teraz však končím.

Nikdy nezabudnem na momenty, ktoré som venovala tomuto blogu a svojim článkom na tomto blogu. Nikdy nezabudnem na vašu veľkú podporu a nádherné chvíle, ktoré mi tento blog poskytol. Nikdy, nikdy, nikdy...

F♥EVER IN MY HEART♥
[naposledy] vaša pauline.

if you can't understand me, let me go.

18. september 2012 at 16:24 | ღ pauline. |  moonlights.

Ja vlastne ani neviem, ako začať. Absolútne neviem, na čo vlastne tento článok píšem. Už dva mesiace na tento blog nemám absolútne žiadnu náladu. Mám voči nemu nechuť. Dokonca viac aj nechuť. Stále rozmýšľam nad zmenou blogu, ale... nejdem to teraz rozoberať. Pokiaľ blog zmením, napíšem vám to. Dovtedy to jednoducho rozoberať nebudem. Teraz k veci. ... Netuším k akej veci, vzhľadom na fakt, že tento článok je bez pointy, ako úplne všetky články mojej výroby. V škole toho máme momentálne celkom dosť, je to môj posledný ročník na základnej škole a tak sa aj dobrovoľne pripravujem a mnoho svojho voľného času využívam predovšetkým na štúdium anglického jazyka. Podotýkam - samostatného štúdia anglického jazyka. Učím sa jednoducho sama. Okrem toho, mám toho veľa aj z iných predmetov a konečne by som chcela začať brať školu vážne (bez irónie!).

Poznámka na okraj - netuším, čo so mnou je! Mením sa na bezodnú studňu! Zase som sa nejak "rozožrala" (bez pardónu) a neviem, čo sa to deje. Jem veci, ktoré som jedávala kedysi a len pred pár mesiacmi som im "vďačila" za svoju otrasnú postavu. Nemôžem sa znovu dostať na túto cestu! Netuším, čo s tým budem robiť, no dúfam, že na to prídem čo najrýchlejšie. Začínam totižto jedlo brať ako veľkého nepriateľa. A neviem sa zdržať sledkého. Som otočená o 180 stupňov. Please, help me or let me fall...

demi lovato.

13. september 2012 at 10:47 | ღ pauline. |  - p. g. - people.
Osoba, ktorá toho vo svojom zatiaľ pomerne krátkom živote toľko prekonala! Zaslúži si osobitý článok s fotografiami, do ktorých som sa ja priam zamilovala! Presne tak, téma článku je DEMI LOVATO. Čo sa mňa a mojho názoru na ňu týka - je to nesmierne silná a inšpiratívna osoba, ktorá pomohla viac ľuďom, ako sama očakávala. Dokázala niečo, čo nedokáže každý človek. Prežila to, čo prežije možno len polovička z nás. Ukázala, že je dostatočne silná na to, aby sa vzoprela sebe samej a išla ďalej, nehľadiac na svoju minulosť. V mnohých smeroch sa v nej vidím. Samozrejme, nie vonkajších, ale vo vnútorných. Je mojím veľkým vzorom a jej hudba ma napĺňa pomocou. Naviac je to tá najkrajšia a najpôsobivejšia Disney hviezda, aká kedy existovala, existuje a existovať bude.

Preto som vybrala niekoľko fotografii, z ktorých väčšina je z nedávnej akcie, ktorej sa zúčastnili všetci aktuálny porotcovia a koučovia najznámejšej americkej speváčke šou "X-Factor". Demin outfit a líčenie ma úplne okúzlilo! Taktiež som vybrala aj pár starších fotografii, aby som nejako zvýraznila to, akými zmenami Demi prešla. Nie len duševnými, ale aj fyzickými a stylovými. Myslím, že som napísala dostatok. Aké sú vaše názory na Demi?


tonight out on the street out in the moonlight.

12. september 2012 at 16:01 | ღ pauline. |  moonlights.
Tradá! Presne tak, vyvaľujte oči, pretože vaša lenivá Pauline je opäť tu! Sama tomu neverím, nakoľko som počítala s jasným koncom tohto blogu, a predsa som tu, píšem a čo je najviac prekvapivé - upravila som niekoľko rubrík, avšak nie úplne od základou, pretože na to momentálne skutočne nemám náladu a celkovo... o tomto som písať nechcela. Chcela som tento blog opäť zaplniť zápiskom do môjho internetového diára, takže by bolo fajn, keby som konečne prešla na podstatu. Ako väčšina z vás, zajtra mám voľno. Štrajky ohľadom školstva milujem! ;D Čo sa môjho pestrého a neskutočne zaujímavého (ha-ha-ha) života týka, nič sa nedeje (prekvapenie, však?). Už to začína byť stereotyp. Avšak, predsa len mám niečo malé nové. Teda, malé ako malé. Fajn, niečo obrovské! Narovinu, bež žiadnych omáčok, (ktoré ja tak milujem) - mám možnosť ísť študovať do Kanady. Splnený sen! Vlastne, nie je to nijaká najnovšia novinka, nakoľko to viem už asi druhý, alebo tretí týždeň. V každom prípade, je tu problémik - prvý rok na strednej.


Nastúpila by som totižto na budúci rok, od septembra do júna 2013, kedy by som vlastne mala byť prváčka na strednej. Uvedomila som si, že som napred mala napísať informácie o tom, čo to vlastne je - je to niečo ako výmenný kurz alebo pobyt, kedy niekto zo Slovenska odíde do Kanady na ročné štúdium a možno niekto z Kanady zase na Slovensko. Je to pre ľudí od 15 do 18 rokov. Ako už niektorí viete, v Kanade mám rodinu, takže by som bývala u nich a vlastne od nich túto informáciu aj mám. Prvý rok na strednej tam však ísť ešte nechcem. Totižto - pre všetkých v mojej budúcej triede to bude prvý rok a budú sa tvoriť nové kamarátstva, skupinky a podobne. Myslím, že by nebolo dobré, keby som pri niečom takomto chýbala. Prvý rok je viac-menej rozbehový, čo by som asi zmeškať nemala. Každopádne, toto sú detajly, ktorými sa budem zaoberať potom. Pointa je, že mám možnosť ísť na rok študovať do Kanady. Niekto moje prianie vypočul a uskutočnil ho. Už ako malá som si želala ísť do Kanady, už len kvôli tým ľuďom a prostrediu, čo tam je a momentálne taktiež aj kvôli Nickelback, ktorí sú Kanaďania :-)

Toto je zatiaľ moja "najväčšia" novinka, akou sa za posledný mesiac pýšim. Nič viac, nič menej. Bieda. Samozrejme, je toho veľa, ale to tu rozoberať nebudem, bolo by to zbytočné. Mimochodom, plánujem zmeniť aj štýl článkov. Všetko ale neskôr, možno zajtra... Dnes mám konečne Zumbu, čiže sa jednoznačne teším! :-) Tak, myslím, že toto je zatiaľ všetko. Majte sa teda krásne a užite si zajtrajší voľný deň :-)

pauline.

i don't know what the correct title should contain.

7. september 2012 at 21:53 | ღ pauline. |  moonlights.

Zdravím vás. Neverím tomu! Po takmer dvoch týždňoch sa konečne ozývam. Chcela som sa ozvať skôr, no bohužiaľ, bola som odrezaná od internetu. Niečo strašné! Posledný týždeň prázdnin a prvý školský týždeň bez internetu je pre mňa niečo neuveriteľné. V každom prípade - som tu, živá, zdravá a relatívne unavená po prvom týždni v škole. Ako ste ho prežili vy? Ja celkom fajn, zatiaľ sa nestalo nič extra vrušujúce, alebo niečo, čo by stálo za zmienku. Aktuálne som šťastný človek, sama tomu neverím. Totižto, po takmer dvoch mesiacoch som schudla úžasných desať kilogramov! Nenapíšem, že tomu neverím, pretože som v to verila od začiatku. Cez zimu sa budem snažiť kilá držať v rovnováhe, a cez ďalšie leto skúsim zhodiť ešte ďalších desať. Vtedy budem ten nejspokojnejší človek a snáď sa začnem mať aj rada :-)

Toto je moja najväčšia novinka. Ako ste na tom vy? Prepáčte za tento extrémne chudobný článok, no dva týždne bez internetu sa na mne podpísali. Snáď sa ozvem niekedy v nedeľu. Inak, ďakujem za vaše komentáre a názory ohľadom minulého článku. Som rada, že ste ma pochopili :-)

pauline.
blog opened » 09/01/2012
webmiss » pauline.
design by » myself
visitors »

TOPlist


.