August 2012

sometimes the person just does not taste blog.

25. august 2012 at 15:50 | ღ pauline. |  by the way.

Po takmer týždni sa ozývam. Nebude to dlhý článok, vlastne - bude prekvapujúco krátky a stručný. V poslednej dobe na tento blog nemám náladu. Nemám náladu to vypisovať podrobnosti o tom, ako žijem, ako sa cítim a tak ďalej. Netuším, kedy sa ozvem, respektíve - kedy sa mi vráti chuť do písania. Momentálne mám dosť veľa roboty mimo blogu, tak snáď to chápete.

pauline.

most inspiring person has a big day.

20. august 2012 at 12:47 | ღ pauline. |  by the way.

Dnes je ten veľký deň. Práve dnes, 20. augusta 2012. Najinšpiratívnejšia osoba sveta oslavuje svoje 20. narodeniny. Ako už mnohí z vás uhádli, tento článok je venovaný práve DEMI LOVATO, ktorá je už teraz legendárna osobnosť, ktorá sa zapísala do histórie predovšetkým svojou neskutočnou silou. Pomohla nespočetne veľa ľuďom, inšpirovala ich, ponúkla im šancu na nový, lepší a kvalitnejší život. Zaslúži si to najlepšie. To všetko najlepšie, čo jej len sám život môže dať. Prešla si dlhou cestou a na konci vyšla ako víťaz. Osobne ju beriem ako svoj obrovský vzor, ktorý budem nasledovať po celý svoj život. V Demi som sa v mnohých smeroch našla. Videla som sa v nej. Už mnohokrát mi pomohli jej výroky alebo hudba. Jej texty sú precítené a mám pocit, že veľmi dobre vie, o čom spieva a na aký účel napísala samotný text piesne. Je to neskutočná osobnosť, ktorá sa rodí možno raz za sto rokov. Dokázala padnúť na dno a následne opäť zažiariť, akoby sa nič nestalo. Dokázala odhodiť svoju minulosť a žiť v prítomnosti. Takýchto ľudí nesmierne obdivujem.

Preto som sa rozhodla napísať tento pradlhý článok, aby som jej aj takýmto spôsobom zablahoželala k narodeninám. Spoznala som ju, keď mala len 16. rokov. Ako rýchlo to letí! Keď sa stal ten incident na turné s Jonas Brothers, myslela som si, že s karierou úplne prestane. V mojom presvedčení ma utvrdila správa o tom, že je na liečení. Myslela som, že je to koniec dokonalej herečky a úžasnej speváčky s veľkým hlasom. Mýlila som sa, a som tak rada, že som sa mýlila! Demi je opäť tu, žiari a ja ju milujem ♥ Preto jej želám všetko absolútne najlepšie, veľa vnútornej sily, ktorú už aj tak má, strašne veľa nádherných chvíľ s rodinou či fanúšikmi, veľa úsmevu a optimizmu do života, úspech v kariére, ale aj v osobnom živote a predovšetkým - nej je šťastná. Fú, článok mám za sebou, i keď je tam písaných veľa vecí, ktoré tam ani byť nemuseli, no poznáte ma - musím napísať absolútne všetko! :-) Ako vy vnímate dnešný deň? Ako vnímate samotnú Demi?

HAPPY BIRTHDAY, DEMI! ♥


how fast could have been driven one amazing week.

19. august 2012 at 16:45 | ღ pauline. |  moonlights.
Tak vás opäť po týždni zdravím! Konečne ma tu máte, žívú, zdravú, celú a čo je v tejto veci asi najdôležitejšie - plnú skvelých zážitkov a nádherných spomienok. Ten týždeň na Južnej Morave bol vážne skvelý a tak som sa rozhodla, že by som mu mala venovať aspoň jeden článok. Ako som písala v minulých článkoch, odckádzali sme v pondelok (13.8.) okolo pol jedenástej. Cesta bola celkom fajn, žiadne zápchy alebo niečo podobné nás nezdržalo. Na miesto sme dorazili približne okolo šiestej - siedmej, s tým, že sme cestou odbočili na trochu iný smer, pozrieť si jeden nádherný a neskutočne veľký zámok. Každopádne - moje prvé pocity a dojmy z miesta, v respektíve kempu, kde sme boli ubytovaní, boli skutočne zmiešané. Chatka, v ktorej sme bývali, bola dosť malá. Pri vstupných dverách napravo bola chladnička, veľmi malá kuchynská linka s dvojplatňovým varičom, polička na šálky, taniere a podobne. Vľavo bola úzka, vysoká skriňa. Vľavo od skrine bola jedna posteľ, ktorá aj s ďalšou druhou vytvárala tvar písmena "L". Oproti ním bola jedna poschodová posteľ. Nič viac. Skutočne tam bolo dosť málo priestoru a chatku sme využívali len na spanie, inak sme boli celý deň preč. Pred chatkou bol drevený stôl a dve lavice. Čo však bolo "najhoršie" - lavice boli otečené smerom k celej "osade" nášho kempu, takže každý videl nás a my sme zase videli každého.


Na to sa však dalo rýchlo zvyknúť. Čo sa týka vody, v tomto prípade priehrady, bola asi 500 metrov od chatiek. Naviac tam bolo plno stánkov, hudba na každom kroku, proste nádhera! V jeden večer tam dokonca tancovali aj Zumbu! No nepridali by ste sa? Okrem iného tam každý večer od deviatej do približne pol jedenástej bývalo letné kino. Pri priehrade natiahli plátno a premietali. V kepme sme sa však zdržovali väčšinou len ráno a večer. Cez deň sme chodievali pozerať rôzne hrady a zámky, historické pamiatky, alebo si jednoducho užívali vodu. Jediná nevýhoda bola, že voda bola dosť zakalená, tým pádom vyzerala ako znečistená. No keď sa celý deň prechádzate po 36 stupňových horúčavách, je vám to asbolútne jedno :-) Čo sa spŕch a WC týka, boli v jednej "budove", ktorá bola od našich chatiek vzdialená maximálne minútu. WC aj spŕch tam bolo dostatočne veľa, takže tu jednoznačne nijaký problém nebol. Kemp je skutočne nádherný, čistý, je tam plno ochotných ľudí a narovinu - Čechov som si zamilovala! Je to jeden úžasný národ, podľa ktorého by sme si mali brať príklad. Ale to je o inom.

Dovolenka sa nám skončila už v piatok, (17.8.), no ešte v piatok neskoro večer sme sa stavili v Bratislave, kde sme boli pozrieť skutočný mestský život a trošku sa prebrať z toho ticha a pohody. Vrátili sme sa včera, neskoro večer. Bol to skutočne nádherný týždeň, no ako to vždy býva - krátky. Prišiel mi omnoho kratší, ako ostatné týždne. V každom prípade - ako ste sa mali vy? Boli ste taktiež niekde na dovolenke, alebo sa ešte len chystáte? Mimochodom - desí ma to Tesco logo "Späť do školy!"... Neviem si predstaviť to ranné vstávanie. Každopádne, toto zatiaľ riešiť nemusím, a to je na tom to najlepšie :-) Moje posledné slová k tomuto článku sú, že vám tento kemp vrelo odporúčam. Nie je to nič na extrémny oddych a "čvachtanie" sa vo vode, ale je tam skutočne veľký relax. Naviac - Češi sú takí pohodári, že i keby tam horelo, jednoducho si napichnú na ražeň slaninu a bežia si ju do toho požiadu opiecť :-) A ďalšie mimochodom - dnes som nadstavila nový design, ktorý som sama vytvorila. Je to skutočne jednodcuhá záležitosť, no mne osobne sa veľmi páči. Tak, myslím, že som podstatné napísala, majte sa zatiaľ krásne!

pauline.

article pics. 00.02

18. august 2012 at 7:00 | ღ pauline.
Posledný prednastavený článok, tentokrát však s grafikou. Už dávnejšie som totižto vytvorila pár obrázkov do článkov a rozhodla som sa ich zverejniť práve teraz. Nie je to bohvieaká sláva, nakoľko nie som moc dobrá grafička a grafiku robím sama pre seba, no skutočne som nevedela, čo ešte môžem prednastaviť, a tak som sa rozhodla tak, ako som sa rozhodla :-) Použila som rôzne obrázky, každý si môže nájsť to svoje. Taktiež chcem upozorniť blogerov, ktorí tieto obrázky použijú, aby uviedli zdroj, nakoľko som ho tam ja nenapísala, už len kvôli tomu, že by to vážne nevyzeralo dobre.

To by bolo k obrázkom asi všetko, snáď sa vám aspoň trošku páčia. Ozvem sa vám až v pondelok, 20. augusta. Dovtedy som neprednastavila už nič, no snáď to chápete. Prežite pekný týždeň.

*celý článok*


nickelback. & when we stand together.

16. august 2012 at 7:00 | ღ pauline. |  - m.e. - music.
Bola otázka času, kedy sa na tomto blogu objaví pesnička nižšie. Každý, kto ma aspoň trošku pozná, či už osobne, alebo len prostredníctvom blogu, veľmi dobre vie, že Nickelback je jednoducho moja láska ♥ Milujem ich hudbu, milujem ich ako celok, fascinujú ma ich texty, jednoducho mi v živote už toľkokrát pomohli, že keby som ich nemala rada, bola by to voči ním obrovská zrada. Každopádne - rozhodla som sa zverejniť jednu úžasnú pesničku, ktorá mi vždy a všade zlepší náladu na 1 000%! Je hrávaná aj v rádiach, čo ma teší dvojnásobne! Áno, píšem o piesni "When We Stand Together". Pochádza z najnovšieho albumu "Here & Now", ktorý vyšiel presne na moje narodeniny, 21. novembra 2011. S hrdosťou taktiež oznamujem, že tento album dokonca aj vlastním :-) Moja cesta k tejto kapele, rovnako ako k tejto piesni, bola dlhá a pomerne nelogická, no verím v to, že to bol osud. Nič viac a nič menej ako osud. Som osudu vďačná, že mi spôsobil tak na nič náladu, vďaka ktorej som si pustila jedno neznáme CD, na ktorom bola pieseň "Far Away".

V každom prípade, táto pieseň mi taktiež oznamuje každý môj hovor. Inými slovami - je to pieseň, ktorú mám na mobile nastavenú ako zvonenie. Ak ste ju ešte nepočuli, jednoznačne si ju pustite. Má nádherný text, osobne som sa doň vedela vžiť a fascinoval ma. WHEN WE STAND TOGETHER, THAT'S WHEN WE ALL WIN, HAND IN HAND FOREVER! ♥


be yourself; everyone else is already taken.

14. august 2012 at 8:00 | ღ pauline. |  - m.e. - i am who i am.

S čista jasna ma napadlo, že by som mohla zverejniť článok, v ktorom sa vám trošku priblížim. Niekomu totižto prídem ako čistá psychopatka, niekomu ako veľmi milá osoba, a iní ma možno vnímajú ako popletenú tínedžerku, ktorá absolútne nevie, čo chce. To, ako ma vnímate, nechám len a len na vás. Dávam vám však priestor spoznať ma viac, dozvedieť sa o mne niečo nové, prípadne si urobiť o mne nový, možno lepší, možno naopak, horší názor. Nechám to vás. Som si vedomá toho, že každý človek ma vníma inak. V každom prípade - ako si budete môcť všimnúť, urobila som to dosť jednoduchým spôsobom. Napísala som to do pätnástich bodov, ku ktorým som dopísala ešte krátke komentáre. Pochopte však, že som typ osoby, ktorá aspoň trochu musí mať pocit, že je v určitom ruchu tajnosti, a tak nečakajte, že naraz všetko vybalím. Snáď sa mi neskôr rozviažu prsty a budem otvorenejšia. Dúfam však, že nikoho týmto nesklamem. Na začiatok to totižto budú len také viac-menej formality, inak napísané - ľahko stráviteľné veci. Tak, myslím, že na úvod je toho dosť, môžme začať:

  • Mám zelené oči, ktoré sú na fotkách modré, niekedy sivé, no reálne zelené. Hovorí sa, že zelenookí ľudia dobre klamú. Ja však do očí klamať dokážem skutočne len a len pár ľuďom, o ktorých som sto percentne presvedčená, že sú toho schopní taktiež.
  • Milujem sarkazmus a iróniu. Toto som zmieňovala už v mnohých článkoch.
  • Na ľudí pôsobím uzatvorene, nezaujímavo, miestami tajomne. O toto mi ide. Mám totižto heslo - Ak o mňa druhá osoba stojí, preskúma si ma. Ak nie, nestojí o mňa.
  • Zumba, knihy a hudba sú veci, ktoré by som v živote za nič nevymenila. Sú to spôsoby, prostredníctvom ktorých utekám od reality.
  • Neznášam dnešné typy väčšinu chalanov - ofina nabok, ružová šiltovka, obtiahnuté fialové nohavice s nízkym pudlom, modro-biela košela a o päť čísel väčšie, krikľavoružové "kecky". Za týmto nevidím chlapca, ale nie medzi chlapcom a dievčaťom (bez urážky).
  • Som veľmi nerozhodná a nenávidím tlak viacerých osôb naraz. Zatiaľ som sa nenaučila konať rýchlo, a správne.
  • Moje najoľbúbenejšie ročné obdobie je zima a jeseň. Sú to také viac-menej depresívne obdobia, ale mňa dokážu neskutočne fascinovať. Milujem sneh a farebné lístie.
  • Obdivujem ľudí s veľkou fantáziou. Vynikajúci príklad je J.K.Rowling, slávna autorka legendárneho Harryho Pottera. Vytvorila predsa nový svet! Je tak dokonale vymyslený, že vám to príde ako susedné mesto, a nie niečo, čo vlastne ani neexistuje. Takých ľudí obdivujem!
  • Neskutočne ma dokáže nahnevať, keď sa po mne niekto opičí. Nenávidím ľudí, ktorí nedokážu byť aspoň trošku takí, akí v skutočnosti sú.
  • Moja povaha je kľudná - na prvý pohľad. Dokážem sa však veľmi rýchlo nahnevať, no hnev dokážem rýchlo ovládnuť a zbaviť sa ho. Som rozvážna, no až príliš domýšľavá.
  • Milujem zelený čaj. Či už je kombinovaný s broskyňou, alebo citrónom. Zelený čaj je jednoducho môj! :)
  • Preferujem sny od reality. Toto vie asi každý, kto prečítal aspoň tri články z môjho blogu. Už od malička som nemala rada realitu, nevedela som sa jej prispôsobiť.
  • Moje obľúbené farby sú vínovo-červená, tyrkysová, oblohovo-modrá a béžová. Vínovo-červená mi pripomína minulosť a dáva mi silu, tyrkysová u mňa symblozuje spojenie medzi nebom (modrá) a zemou (zelená), oblohovo-modrá u mňa znamená slobodu a béžová jednoduchosť a jemnosť.
  • Keby som mohla byť akýmkoľvek zvieraťom, bola by som vtákom; sovov. Môže voľne lietať po oblohe, pre vzduch je tak ľahká, takmer nečujná a tajomná.
  • Môj sen je precestovať celý svet. Mám vysoké ambície a veľké ciele.
.
Na začiatok to stačí. Osobne si myslím, že som prezradila dosť. Snáď máte zo mňa trošku iný pocit, ako predtým. Možno som si niečo predsa len vyžehlila :-) Okrem iného - tento článok je prednastavený. OD VČERA SOM TOTIŽTO NA DOVOLENKE NA JUŽNEJ MORAVE. DOMOV PRÍDEM AŽ V NEDEĽU. Ďalší článok až o dva dni ;-)
pauline.

sunset.

12. august 2012 at 8:11 | ღ pauline. |  - p. g. - nature.
Po celkom dlhšej dobe opäť len zbytočne zapĺňam galériu. Tentokrát som si však vybrala tému, ktorá mi je skutočne veľmi blízka. To, čo môžte vidieť na fotografiách, skutočne milujem. Je to ZÁPAD SLNKA. Dokázala by som sa na to pozerať večnosť! Fascinujú ma tie nádherne sfarbené oblaky okolo ohnivého slnka, ktoré už čoskoro zapadne. Ako už mnohí z vás vedie, taktiež milujem oblaky, a zvlášť nádherne sfarbené. Pôsobí to na mňa pokojne, vyrovnane, dokážem si pri tom upokojiť a uistiť sa, že som v bezpečí prežila ďalší deň. Opäť som múdrejšia o niektoré veci, ktoré sú niekedy podstatné, inokedy zase ani tak nie. Západ slnka pre mňa znamená veľa. Obloha, nebo, oblaky, hviezdy, mesiac a slnko pre mňa znamená veľa. Fascinuje ma tma! Vyžívam sa v tom tichu, tajuplnej tme a žiare mesiaca. Západ slnka je niečo ako príprava na toto všetko. Možno preto to pre mňa znamená viac, ako pre bežných ľudí. Čo sa týka východu slnka, je to tiež veľmi pekná súhra na oblohe, no nie taká krásna, ako západ. Východ je totižto bez oblakov. Západ má okolo seba vojnu oblakov! Čo môže byť krajšie? Ako vy vnímate západ slnka?

Okrem iného - zajtra ráno odchádzame na dovolenku na Južnú Moravu. Vrátime sa až 20. augusta, no stihla som prednastaviť pár článkov, aby to tu zbytočne nestálo. Majte sa zatiaľ krásne ♥


sometimes one has the feeling that today time is not made for him.

10. august 2012 at 18:23 | ღ pauline. |  - m.e. - i am who i am.
Ako dokonale celý ten dlhý nadpis sedí s článkom a momentálnymi pocitmi v mojom vnútri. Dnes som sa opäť sklamala. Nebolo to nič nečakané, no zasiahlo ma to o to viac. Už nevládzem žiť takto, ako žijem... Mám všetko a pritom nemám nič. Mám úžasnú, chápajúcu rodinu, ľudia ma majú radi takú, aká som. Koľko ľudí by si toto všetko prialo mať! A ja to všetko len ofňukávam! Avšak nemám jediné - nemám kamarátov. Skutočných, pravých a nefalšovaných kamarátov. Dnešná doba jednoducho nie je stavaná pre mňa. Som tu ako čierna ovca. Blúdim, hľadám východiska, a keď som takmer v cieli, zlihávam. Nemám dostatok síl na to, aby som sa znova postavila a bojovala. Stáva sa zo mňa nula. Už po niekoľkýkrát v živote. Momentálne absolútne netuším, ako to tu čo najvýstižnejšie napísať, a zároveň udržať určite veci v patričnej anonymite. Najlepšie bude, keď tu vylejem celé svoje srdce, ktoré čím ďalej, tým viac potrebuje niekoho skutočného. Niekoho, kto pri nej bude stáť a nebudem mu hovoriť "mama". Na kamarátov som jednoducho nikdy šťastie nemala. Ľahko som ich strácala, až ma v jeden deň takmer všetci opustili. Ako som dopadla dnes? Večer chodím hrávať schovky s deťmi v mojom veku (!). Prečo to robím? Pretože aspoň oni ma medzi seba prijali.


Nikto mi neverí, keď tvrdím, že sa teším na strednú. Všetci to berú ako niečo nemožné. Pre mňa je to viac, ako túžba. Chcem vypadnúť z tejto dediny, kde každý vie o každom všetko. Chcem byť každý jeden deň medzi ľuďmi, byť nútená komunikovať s nimi! Inak budem mať život veľmi, veľmi ťažký. Stále sa za niekoho schovávam, pretože sa za seba hanbím. Celý život to ľutujem, chcem na to proste zabudnúť, nájsť si nových, skutočných kamarátov, zapadnúť do kolektívu a nebyť odcudzovaná. Chcem byť taká, aká som a nie taká, akú ma chcú ľudia. Som proste unavená z tej pretvárky. Toto je jediný spôsob, ako sa môžem odventilovať. Nemala by som to priznať takto narovinu, ale tento článok je už sám o sebe dosť úprimný a tak to napíšem bez žiadnej servítky - závidím napríklad spolužiakom, že sa po škole stretávajú. Závidím im, že spolu trávia voľné chvíle a majú zážitky. Ja nemám nič. Nič... Strašne pri tom trpím. Naviac mi rodičia, teda predovšetkým mamina, ktorá mi chce len dobre a ja ju chápem, vytvára určitý tlak. Často sa ma pýta, prečo nejdem vonku s kamarátmi. Ale s akými?

Všetko mi príde tak zlé a nanič. Nevidím už absolútne nič dobré. Myslela som si, že toto leto bude leto, v ktorom sa to všetko zlomí, v ktorom sa zlomí niečo vo mne. Nie, mýlila som sa. Netuším, ako to môžem inak vyjadriť. Nie som dobrá vo vyjadrovaní svojich pocitov. Momentálne však presne viem, ako sa cítim - strašne, odcudzene a absolútne zbytočne. Každý človek má v tomto živote nejaké posolstvo, ale ja to svoje nevidím. Možno na mňa lezie nejaká depresia, keďže sa aj prázdniny pomaly končia, no toto sa nedeje len cez prázdniny. Všetko sa to pekne vo mne dusí. Netuším, ako to všetko prepukne, no tento svet nenávidím. Chcem byť iná, chcem byť svoja, chcem dokázať samej sebe, že sa dokážem postaviť na vlastné nohy a byť silná. Zatiaľ to nedokážem. Jediné, čo dokážem, je izolovať sa. Áno, smutné. Nie som ako ostatné dievčatá. Pripadám si ako niekto iný. Škaredá, tučná, zbytočná, trápna... Do očí sa mi tlačia slzy, no ja viem, že tie mi nijako nepomôžu. Už vážne netuším, čo by mi pomohlo. Ak mi vlastne ešte má čo pomôcť... Niekedy si pripadám ako jediný človek, ktorý chápe situáciu. Ktorý to všetko od základov neznáša. Neznáša ľudí a všetko spojené s nimi. Škoda je len tá, že dnešná doba je celá ovládaná ľuďmi. Snáď sa dostanem do štádia, kedy získam opäť dostatok optimizmu na to, aby som dokázala ísť ďalej. Momentálne som zlomená, s úsmevom na tvári. Ako dnešná doba...

Boh vie, že sa nikdy nemusím hanbiť za svoje slzy, pretože je to dážď na oslepujúci prach zeme, ktorý pokrýva naše trvdé srdce.

where the good times gone?

9. august 2012 at 18:45 | ღ pauline. |  - i. s. - writings.

Strašne komplikovaný nadpis - áno, opäť. Ale nenapadlo ma nič lepšie. V každom prípade, čítala som si komentáre k predchádzajúcemu článku a zistila, že tento design zatiaľ všetkým, ktorí sa ozvali, viac-menej vyhovuje. Som vážne rada, pretože momentálne nemám absolútne žiadnu náladu na nejaké šprtanie sa v hlave, konkrétnejšie v sekcii "nápady", o originalite už radšej nič zmieňovať nejdem. A teraz konečne prejdem ku koreňu celej veci, prečo vlastne tento pradivný článok a absolútne od veci začiatkom píšem. Pár minút dozadu som si totižto "preklikávala" rubriky a zastavila sa som sa pri rubrike, kde vkladám svoje "umelecké diela" v písanej podobe. Je tam toho... dosť? Myslím, že dosť nie je primerané slovo, a tak stačí napísať akurát. Tak v skratke - sú tam tri diely niečoho menom "Moment Of Infinity" (viac dielov vlastne ani nie je na svete ;D) a niečo zvané "Myself", čo ma tak neskutočne blbý názov, že to radšej ani nekomentujem. No každopádne, ešte stále som nenapísala koreň celej tejto veci.

Myslím, že už som napísala dosť veľa nepodstatných vecí a polka z vás, čo to číta, už dávno čítať prestala a tak konečne napíšem tú jednoduchp otázku - CHCELI BY STE POKRAČOVANIE NEJAKÉHO Z MOJICH DIEL? ČO SA VÁM PÁČILO NAJVIAC? PREČO VÁS TO ZAUJALO/NEZAUJALO? Prípadne môžte pripísať aj nejaké poznámky, ktoré si snáď aspoň trošku vezmem k srdcu. Čo sa inšpirácie týka, nepýtajte sa, a ani na to nemyslite. Som na dne! Myslím, že mi blížiaca sa dovolenka len a len pomôže. Každopádne - prijímam absolútne všetko - nápady, kritiku, no hlavne; odpovede na otázky položené vyššie. V tomto mi pomôžete najviac. Vopred ďakujem všetkým, ktorí si tento neskutočne dlhý a vlastne absolútne zbytočný článok prečítali. Ďakujem vám za váš drahocenný čas. Inak to napísať už proste nemôžem...

pauline.

ladies & gentleman, it's time for say "hooray".

7. august 2012 at 19:13 | ღ pauline. |  moonlights.

Neveríte vlastných očiam po kliknutí na môj blog? Ani ja tomu neverím. Ak ste tu zavítali niekedy počas dňa, zrejme ste mali obrovské pochyby, čo sa s týmto blogom deje. Chápem vás. Ako som však spomínala - do reknštrukcie som sa pustila moc húževnato a nakoniec som ju (ako inak) nedokončila. Každopádne - tadááá, je čas zakričať "HOORAY!!!". Osobne mám sto chutí toto krátke slovíčko zakričať, pretože som sa nekonečnú večnosť rozhodovala, akým štýlom to vlastne celé pôjde a čo bolo horšie - doplniť potom farebné kombinácie. Je teda možné, že každý deň bude pozadie, na ktorom sa nachádzajú aj samotné články, inej farby, no nevedela som vybrať tú pravú, nakoľko je ich na obrázku, ktorý som použila ako záhlavie, vážne požehnane. Nie všetky sa mi však páčili a taktiež nie všetky sa tu aj hodili, vrámci článkov a všetkého toho ostatného. Myslím však, že konečne sa mi niečo podarilo. Konečne...

Ako vnímate túto zmenu vy? Máte nejaké nápady na farby, ktoré by som mohla použiť do pozadia stránky, prípadne písma + odkazov? Osobne som totižto s týmto smerom nie som spokojná. Čo už, buď prídem na niečo lepšie, alebo si jednoducho budem musieť zvyknúť. Čo sa týka tohto týždňa - moc sa tu neukážem a na ten budúci už vôbec nie. Ideme totižto na dovolenku, síce len na Južnú Moravu, no ja som rada, že ideme vôbec niekde, pretože na začiatku leta to vyzeralo tak, že nepôjdeme nikde. V každom prípade - toto sa blogu netýka a myslím, že tento článok môžem ukončiť. Budem sa tešiť na vaše reakcie ;-)

pauline.
blog opened » 09/01/2012
webmiss » pauline.
design by » myself
visitors »

TOPlist


.