July 2012

muffins.

30. july 2012 at 19:16 | ღ pauline. |  - p. g. - by mood.
Vzhľadom na fakt, že čím ďalej, tým viac, ma internet a celkovo počítač vycicáva z energie, som sa rozhodla zverejniť len niečo týkajúce sa galérie. Nemusela som rozmýšľať dlho. Začala som totižto chudnúť a spolu s týmto krokom sa snažím zaraziť aj sladké. Prečo teda nezverejniť pár obrázkov nádherných, originálnych a lahodných MAFÍN vo všetkých formách, ozdobách a ostatných vecí k tomu patriacim?

Osobne mafíny milujem! Máte radi mafíny? Nemávam ich príliš často, no dokážem si ich skutočne vychutnať. Preferujem mafíny s čokoládovou "penou" na vrchu a samozrejme - s čokoládovými kúskami vnútri. Taktiež však nepohŕdnem ani ostatnými mafínami. Aké sú vaše najobľúbenejšie? Okrem iného - obdivujem aj patričnú originalitu, ktorú pri mafínach človek aspoň trochu musí mať. V koncečnom dôsledku, aj medzi obrázkami nižšie nájdete kúsky, ktoré by sa vám jedli len veľmi ťažko :-)


am i still just pauline?

25. july 2012 at 17:28 | ღ pauline. |  - m.e. - i am who i am.
Neuveríte slovám, ktoré bude obsahovať tento článok. Konečne to tu môžem napísať a tvrdiť to absolútne otvorene - som to stále len ja, obyčajná Pauline? Osobne tomu neverím. Tieto prázdniny mi priniesli do života úplne inú paletu farieb a ja si ich užívam... nemôžem napísať "naplno", pretože by som klamala. Lepšie povedané - snažím sa užívať si ich. Je mi jasné, že nikto momentálne ničomu nechápe a teraz nastáva odsek, v ktorom všetko vysvetlím.

Konečne som začala chodiť vonku. Viem, neuveriteľné! Začala sa to vlastne druhý prázdninový týždeň, nakoľko prvý som mala skutočne nabitý (konečne, presne takéto prázdniny som chcela, bez nudy! Prvý týždeň bol jednoducho najlepší...). Písala som si so susedom a zrazu nastal okamih typu: "Nechceš sa stretnúť?" Človek v mojom prípade nepozná zaváhanie a tak som okamžite odpísala, čo iné, ako - áno.

Stretli sme sa - ja, sused a samozrejme, môj brat. Sme spolu takáto "partia", ktorá sa príležitostne cez prázdniny stretne. Takmer celý druhý týždeň sme každý večer boli vonku, prežívali sme proste dokonalé obdobie! Avšak, prišiel týždeň, kedy sme mali ísť k starým rodičom a tak stretávky boli tabu. Momentálne nechodím nikam, aj keď určite viem, že od piatku sa to zmení. Stretávky totižto nekončia!


Neviem, ako to vnímate vy, ale u mňa je to veľký obrat. Chodím vonku a čo je na tom najlepšie - zabávam sa a viem si to užiť! Neverila som, že niečo také bude v mojom prípade vôbec niekedy možné. A predsa - je! Okrem iného, dala som si záväzok, že cez prázdniny nebudem stále len doma. Zatiaľ sa mi to relatívne darí - prvý týždeň anglický kurz + rodina z Kanady a z Moravy. Druhý týždeň taký viac-menej oddychový, opäť s rodinou.

Tretí týždeň sme boli u starých rodičov. Dokonalosť! Vždy je to proste úžasný týždeň! Takmer každý deň v meste - splnený sen :-) Tento, čiže štvrtý týždeň, som začala naplno behať. Chodím s "deťmi" na ihrisko, oni hrajú futbal a ja si dávam koliečka. Ako z českej komédie ;D Veľmi mi to však prospieva a to ma teší. Už túto sobotu ma čaká taká väčšia akcia - poľovnícka "párty" spoločne s kotlíkovým guľášom.

Dúfam, že v takomto plne nasadenom a zábavnom duchu budú pretrvávať celé prázdniny. Snáď na mňa nepríde to nudné obdobie, to by ma mrzelo. A tak sa zamýšľam, či som to skutočne ešte ja. Cítim sa ako iný človek a neskutočne ma to teší! Za pár minút idem na Zumbu a som pripravená si to opäť užiť. Už mi neprekáža zlé počasie, pretože som sa naučila ignorovať ho. No posúďte sami - spoznávate ma? ;D

cutting is more than past.

20. july 2012 at 8:59 | ღ pauline. |  - m.e. - let's talk talk talk.
Tento nápad prišiel spontánne. Fajn, nie až tak spontánne, nakoľko včera som prežila pomerne depresívne počasie a dnes to nie je o nič lepšie. Napadol ma jeden článok o veci, na ktorú by som si veľmi rada prečítala vaše komentáre. Každý totižto túto v dnešnej dobe veľmi rozšírenú vec vníma inak. Bez obalu - myslím REZANIE SA. Osobne zdieľam názor, že v dnešnej dobe týmto mentálnym problémom trpí aspoň polovica tínedžerskej populácie. Doba je totižto zlá, veľmi zlá. Pokiaľ človek nezapadá do ideálov, je nikto.

Vedzte, že veľmi dobre viem, o čom hovorím. Možno preto som sa rozhodla napísať tento článok. Nepadne tu z mojej strany žiadne priznanie, nakoľko... rezanie je viac, ako minulosť. Je to viac, ako len fyzická bolesť. Je to viac, ako len smútok zo straty. Je to viac, ako duša človeka. Je to viac, ako človek sám. Verte či neverte, píše sa mi to ťažko, až prekvapujúco ťažko a ja skutočne netuším, prečo. Možno preto, pretože tento problém je vo svete aktuálne rozšírený skutočne všade.

Týka sa napríklad tínedžerov či dokonca dospelých, no čo je asi najzarážajúcejšie - týka sa to aj celebrít, ktoré sú pre mnohé mladé osoby veľkým vzorom. Mnoho ľudí zastáva názor, že dospelí ľudia by mali problémy riešiť inak, ako takýmto oslobodzujúcim spôsobom, no osoba, ktorá do tohto všetkého "padne", za to istým spôsobom nemôže. Totižto - je príliš ľahké začať. Je to až primitívne, smiešne ľahké. Aké je to však skoncovať s tým? Tento pocit pozná len veľmi malá skupina ľudí, ktorá si týmto všetkým prešla.


V tomto mene musím spomenúť veľmi známu a momentálne aj úspešnú bývalú Disney herečku Demi Lovato. Je dokonalým príkladom absolútnej trosky, ktorá sa stala troskou poza média. Následne však nazbierala toľko sily, že sa tomu všetkému dokázala postaviť čelom a opäť zažiariť, ešte v lepšom svetle. Žije nový život. Pre mnohých je obrovský vzor a ja nie som výnimkou. Osobne pre mňa Demi znamená symbol sily, víťazstva a odhodlania. Avšak, niektorí sa neišpirovali jej odhodlaním, ale jej hlbokým pádom.

Prečo sa však dokáže nejaká osoba rezať? Prečo samu seba ničí a spôsobuje si jazvy? Nekonečné otázky... Odpovedí je veľmi veľa, no ľudia, ktorí týmto "ochorením" trpia, sú veľmi utiahnutí a predovšetkým uzavretí do seba. Dnes sa všetko zväčša začína kvôli váhe. Dievčatá v tínedžerskom veku si na váhe veľmi zakladajú a tak niekedy stačí len malá, nevinná poznámka útočiaca na váhu ale postavu dievčaťa, či v mnohých prípadoch dokonca aj chlapca, a následkom tohto všetkého je večný kruh v podobe sebapoškodzovania.

Myslím si, že aspoň jeden z ľudí, ktorí budú čítať tento článok, si týmto všetkým už prešli. Najlepšie vie celú situáciu ohodnotiť človek, ktorý toto všetko už zažil. Ako sa však taký človek cíti? Aké pocity ním lomcujú? Cíti strach, ktorý ho vedie až k zúfalstvu. Je natoľko beznádejný, že už nedokáže nájsť iné útočisko ako sebapoškodzovanie. Po "terapii" cíti víťazstvo, cíti víťazstvo nad problémami. Toto víťazstvo však netrvá dlho a prichádza pád.
Ako však môže človek pomôcť? Možno niekedy stačí len dotyčnej osobe ukázať, že vám na nej záleží, že ju máte radi takú, aká je a stále upozorňovať na jej kladné stránky. Nenápadne začať túto tému a skúsiť sa na túto tému s dotyčným rozprávať. Hlavne naňho netlačte. Liečenie netvrá dva dni. Liečenie v niektorých prípadoch trvá roky. Netreba však zabúdať, že nech sme akýkoľvek, touto cestou nič nevyriešime. Jediná cesta je pozbierať zvyšky skutočných síl a vzoprieť sa tomu všetkému. Nech vyzeráme akokoľvek, sme úžasní! Otázkou je, pre koho.

Aký je váš názor na rezanie? Stretli ste sa niekedy s rezaním? Máte nejaké skúsenosti s touto psychickou chorobou?

if there wasn't wide awake section, this blog would end.

19. july 2012 at 19:47 | ღ pauline. |  moonlights.

Ani si neviete predstaviť, ako mi je tohto blogu ľúto. Som voči nemu taká nezodpovedná! Nie, nejdem váš kŕmiť báchorkami typy "Nemám čas," a podobne, pretože by som vám maximálne klamala. Aká je teda pravda? Ani ja sama neviem. Mám chuť to tu všetko zmazať a na všetko sa vykašľať. Zabudnúť, že niečo ako ink-heart niekedy vôbec existovalo. Zase na mňa lezie kríza a ubíja ma ešte viac, pretože skutočne netuším, prečo. Mám toľko nápadov, inšpirácii a všetkého, z čoho by mohol vzniknúť jeden úžasný článok a nejako to zo mňa nejde.

Letná únava? Prázdninová únava? Dobre, nejdem byť paranoidná. Proste si to priznám - som lenivá na to, aby som sa na tento blog prihlásila, prečítala si vaše komentáre a napísala niečo (toto by bola nadľudská činnosť!). Keď sa tak nad tým zamyslím - ani sama neviem, kedy som naposledy zverejnila nejaký normálny, absolútne zmyselný článok, ktorý by som myslela úprimne. Stále viac rozmýšľam nad rekonštrukciou tohto blogu. Škoda, že niečo takéto sa nedá urobiť aj v reálnom živote. Žiaľbohu...

Ak by som vám mala napísať čokoľvek o prázdninách, asi by to dlhý článok nebol. Mám sa jednoducho skvele. Dodržala som to, čo som si sľúbila - nebudem sedieť len a len doma pri počítači alebo knihách, ale budem chodiť aj vonku s "kamarátmi", alebo proste robiť čokoľvek iné, kde by som musela byť aktívna. Zatiaľ sa mi to celkom darí, až na tú aktívnosť, no to radšej nejdem komentovať. Myslím, že všetko, čo som mala na srdci, som už napísala a tak si myslím, že o tomto všetkom môžem ísť popremýšľať aj mimo internetu.

lúči sa s vami pauline.
...s ako inak - odveci animáciou...

summer memories forever.

16. july 2012 at 11:50 | ღ pauline. |  moonlights.
Tento článok bude stručný. Idem písať o letných blogových spomienkach. Áno, leto sa ešte neskončilo, no vo mne už aktuálna situácia vyvoláva také spomienky! Momentálne som u starých rodičov, spoločne s bratom a so sesternicou. Pravda je taká, že sa zatiaľ relatívne nudíme, no verím, že nuda dlho trvať nebude. Každopádne - uvedomila som si, ako som sa počas letných prázdnin menila. A menila som aj blogy. Presne tak, o tomto bude tento článok.

Osudné leto 2009, kedy som blog po prvýkrát spoznala. Dovtedy som bola len na eStrankach. Pamätám si názov môjho prvého blogu - magicxoxo. Smiešné, viem... Ten blog vyzeral strašne, ale bola to pre mňa nová skúsenosť. Pamätám si na to, že bol o Chelsea Staub (Kane). Dokonca sa mi podarilo zohnať grafika, ktorý mi urobil dokonalý design. Vtedy som to však ešte tak nebrala a blog o pár týždňov zrušila. Avšak, behom pár mesiacov sa zo mňa stal "profík" ohľadne blogu.

Cez leto 2010 som mala ešte blog o Selene. Nikoho lepšieho, krajšieho a ochotnejšieho som nepoznala. Selena bola pre mňa proste dokonalá. Viedla som o nej blog skoro cez osem, možno deväť mesiacov. Ách, boli to nádherné časy! Vtedy som sa absolútne nezaujímala o návštevnosť a o to, koľko ľudí navštevuje ten blog. Bol s pomerne hroznou grafikou, ale bavilo ma na ňom všetko, od layoutu až po pridávanie článkov a obiehanie affs.


Ďalšie leto, čiže minulé, leto 2011, som viedla blog o Bridgit. Mnohí si naň ešte pamätáte, veď skončil len minulý mesiac. Na tom som bola rovnako závislá. Toľko času a energie, čo som vložila do toho blogu, som ešte nikdy nikde nevložila. Na tomto blogu som už však začala riešiť veci ako návštevnosť a dokonalú grafiku, a tak som na ňom bola viac-menej nešťastná. Po čase ma nebavilo pridávanie, a tak som ho zrušila...

Aktuálne, cez leto 2012, vediem tento blog a samozrejme, blog o úžasnej kapele, ktorú neprestanem mať rada nikdy v živote - Nickelback. Cesta tej fanstránky je dlhá. Najprv som ten blog brala ako nejakú "jednohubku", proste som vedela, že z pár týždňov ho aj tak zruším, pretože tam nikto nechodil a Nickelback skoro nikto nepoznal. Ten blog vydržal, až doteraz. Má perfektnú návštevnosť (zase tá návštevnosť) a úžasných návštevníkov.

Tak som sa zamýšľala nad tým, aký blog budem mať nabudúce leto :-) Jednoznačne tento. Chcem, aby som si tu mohla aj naďalej zaznamenávať svoje pocity a všetko možné, preto tento blog nikdy nezruším. Tak, iba toto som mala na srdci. Blogová história :-) Viem, trošku čudný článok, ale napadlo ma to a prečo o tom nenapísať článok? Bola by to vážne škoda, takú nápaditú myšlienku len tak vyhodiť, no nie? :-)

pauline.

freedom.

14. july 2012 at 9:16 | ღ pauline. |  - p. g. - by mood.
Prázdniny, teplo a voľnosť. Tri slová, ktorými sa dá celkom výstižne charakterizovať leto. Práve preto som si ako motív obrázkov vybrala slobodu, freedom. Je úžasné cítiť sa voľný a nespútaný, robiť si, čo chcete a baviť sa, nekonečne si užívať život! Práve kvôli tomuto som si vybrala túto tému. Každý z nás pozná určitý odtieň voľnosti. Nie je nič lepšie, ako keď vám osoba, ktorá vás nespustí z očí (áno, myslím rodičov) povie - rob si čo chceš.

Nie je nič krajšie, ako sloboda v lete. Toľko možností! Taktiež však chcem spomenúť aj slobodu takú, akú niektorí ľudia, bohužiaľ, nemajú. Nie každý je voľný a užíva si svoj život, svoje voľné chvíle. Nie každý má toto šťastie. Viem, som strašná... No nedokážem nemyslieť aj na takýchto ľudí. Každopádne - aký je váš názor na slobodu? Zamýšľali ste sa nad tým aspoň trošku? Ak áno, v akej súvislosti?


friday the thirteenth is the way to hell.

13. july 2012 at 16:22 | ღ pauline. |  moonlights.
Tak dlho čakám na príležitosť napísať nejaký článok a keď ju mám, moje myšlienky v hlave sú mŕtve. Toto je moja skutočnosť počas prázdnin. Myslela som si, že cez prázdniny tu budem stále, každý deň zverejním kúsok z môjho dokonale úžasného príbehu, ktorý každý miluje (irónia...) a aká je skutočnosť? Najprv chcem tento blog zrušiť, potom pozastaviť, nakoniec napíšem, že sa hneď na druhý deň ozvem a ozývam sa asi o tri dni neskôr.

Človek si na tento oddych rýchlo zvykne. Stávam sa čoraz viac tým lenivejšou. Dnes mala byť zumba. Asi to netreba viac rozvádzať, pretože všetkým je hneď teraz jasné, že zumba dnes nie je. Samozrejme, kvôli dažďu. Takže budem zase celý deň prilepená na zadku pri knihách alebo pred počítačom. How wonderful! Asi takto prebiehajú moje prázdniny... Inak povedané - tento týždeň takto prebiehajú. Minulý týždeň bol totižto dokonalý!


Bola som na kurze, kde nás učili Američania! Je toho toľko, čo sa stalo a pravdpovediac - momentálne sa mi to nechce rozpisovať, ale určite tomu venujem článok, teda aspoň dúfam. Naviac - bola u nás rodina z Kanady. Minulý týždeň, aj tento, od stredy do dnes. Ku koncu minulého týždňa bola u nás taktiež rodina z Moravy a to bolo taktiež niečo dokonalé :-) Svoju rodinu by som v živote nevymenila!

Avšak, teším sa na budúci týždeň. Ideme totižto k starým rodičom, spoločne s bratom a sesternicom. Existuje lepšia kombinácia? Už nech je nedeľa ;D Takto prebiehajú prázdniny u mňa... Zatiaľ... Ako ste na tom vy? Okrem iného - úžasná Pauline konečne začala chodiť vonku! Congratulation, please! ;D Myslím, že som vypovedala svoje, teším sa na vaše názory... Zatiaľ ahojte a prajem vám príjemný deň ;-)

pauline.

you're my inspiration.

10. july 2012 at 9:41 | ღ pauline. |  by the way.

Nemôžem, nedokážem to, jednoducho to nejde... Nejde tento blog zahodiť za hlavu, zvlášť po takých krásnych komentároch a reakciách. Jednoducho to nedokážem... Skúsim sa inšpirovať jedným úžasným človekom, ktorý mi dal jednu radu prostredníctvom komentáru - budem niečo stále pridávať a možno sa mi predsa len vráti chuť na písanie. Verím v to, že sa vráti. Mám totižto toľko zážitkov, minulý týždeň bol tak úžasný, a myslím si, že to bol ten najkrajší a najlepší prázdninový týždeň vôbec. Asi nijaký iný sa mu nevyrovná.

A tak som tu a začínam písať. Samozrejme, na dnes vám prinášam možno len túto správu, nakoľko momentálne nemám toľko času na to, aby som mohla vypisovať rozsiahlé články. Večer sa však ten čas, dúfam, určite nájde. Dúfam, že som niektorých potešila, že som sa tak "rýchlo" vrátila... Zatiaľ vám prajem príjemný deň a ďakujem strašne moc za vašu obrovskú podporu!:*

pauline.

don't know.

9. july 2012 at 14:29 | ღ pauline. |  by the way.

Napíšem to v skratke - netuším, čo bude ďalej s týmto blogom. Momentálne mám toľko nápadov, myšlienok a času písať, ale myslím, že čitateľov a tých, čo na moje články spätne reagujú, je stále menej a menej. Chcem len, aby ste vedeli, že tento blog nekončí, len na dlhší čas proste bude stáť... Možno sa za pár dní ozvem, no momentálne nemám absolútne žiadnu náladu na blog autorského typu.

Ak by ste ma hľadali, nájdete ma na blogu o kapele, ktorú milujem celým svojim srdcom a nedám na ňu dopustiť - NICKELBACK.

Na teraz je to všetko, snáď sa už čoskoro ozvem...
blog opened » 09/01/2012
webmiss » pauline.
design by » myself
visitors »

TOPlist


.