March 2012

snowboarders.

27. march 2012 at 14:13 | ღ pauline. |  - p. g. - people.
Jednoducho mi nedalo nevenovať článok takým skvelým a zároveň odvážnym ľuďom ako sú snowboardisti. Možno za tým je aj niečo iné [kto vie, kto nevie, nevie ;D], no snowboardisti mi skutočne prídu ako veľmi zaujímavý ľudia. Ja osobne som na snowboarde nikdy v živote nestála, aj keď snowboradistov som okolo seba mala už dosť početné množstvo, raz by som sa určite chcela naučiť riadiť túto fascinujúcu dosku. Predstavte si, aké to musí byť úžasné stáť na niečom takom!

Mne behajú zimomriavky po chrbte :-) Niektorí ľudia taktiež tvrdia, že snowboardisti skutočne nemajú všetkých päť pokope, no ja si myslím, že to ich bláznovstvo a odhodlanie na činy, ktoré robia, robí snowboarding taký jedinečný a neskutočne príťažlivý! Osobne týchto toľko spomínaných ľudí zaraďujem do kategórie umelci, pretože si to vážne zaslúžia. Doposiaľ som nevedela, že by ma niečo takéto mohlo osloviť aj bez toho, aby som to vyskúšala. Snowboarding je niečo, čo ma zaujalo a čomu sa v blízkej budúcnosti budem iste venovať...


don't stop the party.

26. march 2012 at 15:21 | ღ pauline. |  moonlights.
Juchú! Mám to za sebou! Takmer trojmesačná príprava na skúšky na anglické bilingválne gymnázium skončila práve dnes a zavŕšilo sa to prijímacími skúškami, ktoré boli taktiež dnes. Skrátene povedané - dnes boli prijímačky na anglické bilingválne gymnázium. Aké mám pocity? Skutočne neviem, no asi najvýraznejší pocit je jednoznačne radosť. Konečne to má za sebou a už len počkať na definitívne výsledky, od ktorých neočakávam veľa, no dôležité je zúčastniť sa, no nie? ;D


Na začiatku, vlastne ani počas skúšok som nemala absolútne žiadnu trému, pretože som to brala ako pokus. Ak ma prijímu, prijímu ma, ak nie, nie. Nič si z toho robiť nebudem, veď mám čas na budúci rok :-) Naviac - v mojom živote sa zmenili určité priority. Svoju budúcnosť som si začala predstavovať inak. Najprv som sa na toto gymnázium chcela strašne moc dostať. Teraz ani nie... Jednoducho - nejdem tu rozoberať tieto veci, pretože to by chcelo osobitný článok :-)

Chcela som vám len oznámiť, že to mám za sebou a som takpovediac voľný človek. Bohvie dokedy ;D Ako ste prežili pondelok vy? Dúfam, že dobre a že vám v škole nedali moc zabrať. Na dnes sa s vami lúčim, zatiaľ ahojte :-)

pauline.

large, radical and perhaps possible change.

24. march 2012 at 17:09 | ღ pauline. |  - i. s. - myself.
Nezvyk, že sa ozývam tak často, no akurát ma niečo napadlo. Nikdy by som si nepomyslela, že niečo takéto dopustím, no jednoducho som sa presvedčila v tom, že už nechcem byť ďalej tá sivá, pochmúrna myška niekde v kúte. Už stačilo, učím sa za seba bojovať! Najprv by to chcelo nejakú zmenu - opäť sa vraciam k zmene imidžu. Ja viem, že som vám tu už niečo písala a nesplnila, ale prajem si, aby sa mi aspoň toto splnilo. Chcem jednoducho radikálnu a veľkú zmenu, začať od znova a byť iná, svoja.

Možno sa vám to bude zdať smiešne, detinské alebo bláznivé, ale uvažovala som nad dredmy. Nie, nie je to kvôli tomu inštruktorovi, skutočne nie, rozmýšľala som nad tým asi týždeň pred lyžiarskym. Na začiatok však myslím netreba zachádzať do extrémov a tak som sa rozhodla pre jeden, dva dredy. Problém číslo jeden sú rodičia. Samozrejme - jeden, dva dredy, veď to nie je dokopy nič a možno by aj súhlasili. Chcela by som jednoducho zmenu! Niečo, čo nemá každý, niečo, čo by vystihovala moju osobnosť!


Možno to o mne neviete, teda určite to o mne neviete, ale veľmi sa potrpím sa životné prostredie, ekológiu, spravodlivosť a všetky veci, ktoré sú dnes považované za "somariny". Chcem ukázať seba, nie to, čo som ukazovala doteraz! Ďalšia vec, ktorú hodlám ukázať okoliu, je môj štýl - vyjadrovania či vystupovania. Už sa nebudem viac hanbiť za to, že nevyužívam slovník dnešnej mládeže a nebudem sa viac hanbiť za seba. Nebudem sa hanbiť za hudbu čo počúvam. Budem slobodná a svoja!

Proste.. Nechcem sa opakovať, ale som ochotná zmeniť sa. Či už po psychickej, tak fyzickej stránke. Budem Paulína, žiadna maska na niekom, kto tú masku netúži mať. Dúfam a verím, že sa mi to podarí.

Zmena sa dá definovať rôzne, no spôsob je jediný - stačí mať pevnú vôľu a širokú fantáziu.

free, loose and free again!

23. march 2012 at 14:29 | ღ pauline. |  moonlights.
Ladies & getlemen, I'm loose and I'm feel really great! Je to vážne zaujímavé, pretože len pred niekoľkými dňami som ešte oplakávala celý situáciu čo lyžiarskeho týkala a teraz? Som najšťastnejší človek na planéte zvanej Zem. Áno, paradoxom je, že je lyžiarsky skončil a ja toho inštruktora už neuvidím, no urobila som pokrok! Prišla som za ním a poprosila ho o fotku. Veľmi dlho som sa k tomu odhodlávala a on to napokon zobral s humorom a spoločne sme si urobili asi tri fotky.


Preto som taká rozčarovaná, veď viete :-) Je samozrejmé, že na tých fotkách vyzerám strašne ale strašne zle, no mne to nevadí, pretože je tam práve on. Tak nejako sa to všetko pekne uzavrelo. Čo sa týka nasledujúceho týždňa, slovenčinárka si nás pravdepodobne vychutná. Mimo reči, v pondelok, 26. marca 2012 píšem prijímačky na anglické bilingválne gymnázium. Fúha, ani neviete, aké nervy so mnou lomcujú. Ešte horšie je pomyslenie na to, že som sa nepripravovala dostatočne. Každopádne - nejako už bude, teraz je neskoro plakať.

Čo ďalej dodať? Črtá sa to na veľmi pekný víkend, aj keď ráno som si myslela, že bude veľmi smutný. Tá fotka a rozhovor s ním to všetko napravili. :-) Áno, možno si poviete: "Blbá rozčarovaná pubertiačka", no pre mňa jeho reakcia na tú fotku urobila veľa. Snáď sa s ním ešte niekedy stretnem :-)

pauline.

everything seems fine, except for one thing. that is classic.

21. march 2012 at 16:54 | ღ pauline. |  moonlights.
Fú! :-) Ako inak začať? Dnes nám opäť pokračoval lyžiarsky a tak som opäť ako živá mŕtvola, tým pádom nerátajte so zmysluplnými článkami. Stále cítim, akoby som mala pod zadkom vlek, ktorý ma ťahá hore na svah ;D Každopádne - prišla som sa ozvať. Čo sa týka predchádzajúceho článku týkajúceho sa mojej "kamarátky", všimli si to aj ostatné dievčatá v našej skupine a zhodli sme sa na jednej veci, ktorú tu rozoberať skutočne nechcem. Aj tak sa mi zapáčil iný inštruktor, žiaľbohu ;D


Netuším prečo, ale mňa osobne veľmi priťahujú typy chlapcov ktorí sú ozačovaní za "týpkovia", jednoducho úplné opaky mňa. Konkrétne tento má dredy, na hlave má stále kapucňu alebo čiapku a je strašne trpezlivý a milý, naviac snowboarduje. Baby, priznajte sa - koľké by ste ho chceli mať doma? ;D U mňa je to však komplikovanejšie, pretože som strašne plachá osoba a hanbím sa, tým pádom som ho ani neoslovila. Učil ma len ako na lyžiach zvládnúť zákruty [je to dokonalý učiteľ :-)] a to bolo v podstate všetko. Ja si nesťažujem, je mi jasné, že z toho by aj tak nič nebolo.

Naviac - s ním by som chcela byť nanajvyš kamarátka, pretože je veľmi kamarátsky typ. Veľmi sa mi páči jeho spôsob - ukážeš čo vieš, on ti povie, kde robíš chybu, ukáže ti to, dva-trikrát to s tebou potrénuje a nechá ťa "freestyle". Je to dokonalé! Celkovo všetci tí inštruktori sú vážne skvelí, sú to v podstate mladí ľudia, ktorí sa chcú zabávať, nič viac a nič menej :-) Každopádne - tento článok sa uberá smerom, akým som nechcela, aby sa uberal. Ale o čom inom písať? Vrátim sa predsa len k lyžiarskemu a tomu, že mi bude veľmi chýbať :-( Všetci tí skvelí ochotní inštruktori aj len tri vyučovacie hodiny, na ktorých sme väčšinou len ticho presedeli...

No treba ísť ďalej, na druhý rok by som možno skúsila snowboard. Kto vie? :-) Tak fajn, to by bolo asi všetko, čo som mala na srdci, tým pádom môžem skončiť. Idem sa ešte doraziť na Zumbu, tak mi držte palce, pretože mám nádhernú svalovicu. Uvidíme! :-)

pauline.

disappointed.

19. march 2012 at 14:55 | ღ pauline. |  - m.e. - i am who i am.
Ach, ako inak by sa dal pomenovať tento článok? Jednoducho - sklamanie. Ani neviete, ako sa cítim zle. Po psychickej stránke mám pocit, že už ani nežijem, nemám silu na čokoľvek a čoho som sa dočkala? Zrady vlastnej najlepšej kamarátky... Osud mi nejak nepraje... Všetko sa to vlastne začalo dnes, na lyžiarskom. Zadeľovali si nás inštruktori podľa toho, či nám to celkom ide alebo potrebujeme ešte čas. Sú tam dve dievčatá a piati chalani, s tým, že dvaja učia snowboardovať.


Ja aj s mojou najlepšou kamarátkou sme boli zadelené spolu k jednému veľmi fajn inštruktorovi. Hneď zo začiatku som si ho veľmi obľúbila a prišiel mi veľmi sympatický. Moja kamarátka veľmi dobre vie, že taký typ chlapcov sa mi páčia a čo urobila ona? Začala ho baliť! Pane Bože, cítila som sa... Strašne blbo. Jednoducho som dostala záchvat smiechu! Mne by v živote nenapadlo baliť ho, veď má okolo 25 (možno menej) rokov! Netuším, čo tým chcela dokázať, no všetko som jej to vyhodilo pred oči.

Viem, že som to asi robiť nemala, ale ide o to, že mám pocit, že sa veľmi zmenila. K horšiemu. Strašne sa snaží byť lepšia ako ja. Ona si asi neuvedomuje, že ja som sa na lyžiarsky prišla naučiť lyžovať a nie sa vyťahovať pred nejakým inštruktorom, ktorý ani nevie, že tam je. Absolútny vrchol nastal v autobuse, kedy mi povedala: "On je taký zlatučký, milučký. Neviem prečo, ale už od začiatku ma začal brať ako profesionálku,". Skoro som sa jednoducho nezdržala! Ona nechápe, že jej to z našej skupiny išlo najslabšie a preto sa jej venoval.

Naproti tomu on hneď na začiatku povedal, že to ide najlepšie mne. Ja viem, že to teraz vyznie, akoby som sa porovnávala, ale mne o toto skutočne nejde. Len ma strašne štve to, čo si o sebe myslí ona. Už to nebude také dobré ako som si myslela. Bohužiaľ... Netuším, či naše kamarátstvo bude takto fungovať ďalej, no ak to bude takto ďalej, jednoznačne s tým končím. Takto som si svoju najlepšiu kamarátku nepredstavovala. Fú, je to zo mňa von a cítim sa omnoho lepšie.

A čo sa týka toho môjho chudnutia - jednoznačne musím začať! Uvedomila som si to opäť dnes a som pevne rozhodnutá, že schudnem! Nie kvôli svojmu okoliu, ale kvôli seba. Dúfam, že všetko sa vyrovná na správnu mieru a snáď ma konečne raz to šťastie stretne...

pauline.

apparently i just can't.

15. march 2012 at 14:44 | ღ pauline. |  moonlights.
Nedokážem to, jednoducho to nedokážem! V posledných dňoch ma zhrýza vlastné svedomie a skutočne neviem, ako mám ísť ďalej. Prázdne sľuby, zastrašovanie, ktoré nemá koniec. Rozhodla som sa, že si pauzu nedám a mám aj námet, o čom písať. Ide o môj život, zase, áno... Ako som už dávnejšie písala, mám problém so svojou váhou. Prosím, buďte nadomnou milosrdní, jednoducho sa potrebujem vypísať. Rozhodla som sa schudnúť so Zumbou. Áno, zatiaľ cvičím len necelé dva mesiace, ale ja absolútne žiadne zmeny nevidím ;-(


Musím sa však priznať, že mávam chvíľky, kedy by som najradšej všetko zjedla, všetko do seba vopchala a to je zlé, aj viem... Chcela by som si nájsť aktivitu, pri ktorej by som si ani nemyslela, že chudnem, proste sa pri nej chcem baviť. Zumba je to pravé, no... Ďalšia vec je tá, že najradšej by som ju cvičila každý deň, čo nie je možné, pretože u nás býva len dvakrát do týždňa. Pokiaľ by som chcela chodiť aj inde, bol by to menší problém. Ja viem, kto chce, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod a verte mi, že tentokrát skutočne chcem.

Jedným slovom - som zúfalá. Už neviem, čo mám robiť. Zožiera ma to všetko, po zime som neskutočne pribrala a to ešte pred zimou som mala čo zhadzovať a cítim sa mizerne. Je mi vážne na nič... Viem, že kvôli takejto veci by som sa trápiť nemala, ale ja to nedokážem. Myslím, že najlepšie bude, ak tento článok ukončím. Prosím, nemyslite si o mne nič zlé, no potrebovala som to napísať, pretože sa cítim omnoho lepšie. Snáď mi už čoskoro napíšete vaše názory na celú túto vec. Zatiaľ sa s vami lúčim.

pauline.

maybe pause, i don't know.

14. march 2012 at 13:46 | ღ pauline. |  by the way.
Ehm.. Netuším, ako začať... Asi najjednoduchšie, a to tak, že na tento blog jednoducho nemám náladu. V poslednej dobe nemám náladu na nijaký blog a preto tu pribúdajú články tak neskutočne pomaly. Rozhodla som sa pre inú taktiku. Zavítam sem vždy, keď budem mať námet, nejakú tú inšpiráciu. Dovtedy tu niečo pridávať je myslím zbytočné. Taktiež klesla návštevnosť, čo ja za príliš veľkú tragédiu nepovažujem, nie každý ma totiž chuť čítať tieto moje výplody.


Každopádne - pointa a zámer článku padol vyššie, takže sa podľa toho budem riadiť. Skutočne netuším, kedy tu pribudne niečo, takpovediac relatívne normálne, no zatiaľ to bude jednoducho tak, ako som to opásala vyššie. Konečne som totiž našla zmysel života aj mimo blogu a počítača, takže si to naplno užívam. Musíte chápať aj takúto stránku mojej osobnosti. Taktiež sa chcem ospravedlniť "darlings", že ich moc nenavštevujem, ale nie je žiadna nálada. Snáď príde skoro... Zatiaľ ma nájdete na tomto blogu, kde som teraz omnoho aktívnejšia. Zatiaľ ahoj ;-)

pauline.

2. chapter - Moment of infinity.

10. march 2012 at 20:09 | ღ pauline. |  - c. t. - i tried with pen.
Ani si neviete predstaviť, aký skvelý pocit je sedieť za počítačom po troch hodinách tancovaním Zumby. Mám taký pocit zadosťučinenia! Skutočne je to dokonalý pocit a ešte teraz so mnou kolíše hudba v mojej hlave. :-] Každopádne - chcela som zverejniť ďalšiu časť "Moment Of Infinity", vzhľadom na to, že ma veľmi potešili vaše komentáre a naviac - píšem už štvrtú kapitolu, takže by sa skutočne zišlo zverejniť aspoň tú druhú. Dúfam, že vás zaujme podobne ako prvá :-]

+ Posledná formalita - nekopírujte!
+ Ospravedlňujem sa za prípadné chyby/preklepy.
+ Viac v celom článku!


Ema sa zrazu ocitla v dokorán otvorených dverách. Do tváre jej zavial studený nočný vzduch a ona cítila, ako sa jej zatočila hlava. Na chvíľku mala pocit, že každú chvíľu odpadne, no včas sa stihla chytiť zárubne. Chcela sa vrátiť späť, späť do svojej izby a myslieť si, že je to iba obyčajný, detinský sen. To však už nemohla, pretože počula ďalší vrzgot dverí, tentokrát to ale nebola jej izba, ale kúpeľňa, ktorá bola veľmi blízko jej izby, no čo bolo horšie, bola bližšie aj k obývačke. Ema stála na prahu kuchyne a snažila sa pozviechať. Keď už bezpečne stála na nohách, rozhodla sa preskúmať kuchyňu. Nie, pomyslela si. Najprv si zoberiem... mobil, zavolám na políciu. V polke kroku sa zvrtla na päte a tichým krokom podišla k televízoru, na ktorom mala ani nevedela prečo položený mobil. Pevne ho zovrela v ruke.


after a long time there will at least something a bit sensual.

10. march 2012 at 15:27 | ღ pauline. |  moonlights.
Opäť netuším, ako začať. Ja viem, žiadna veľká novinka. Každopádne - nadpis opäť vystihuje podstatu celého článku a to - po dlhej dobe tu pribudne možno niečo trochu zmyselné. Mám totižto námet na písanie, aj keď nie bohvieako dlhý, predsa je. Dnes sa chystám na ZUMBA maratón! Ani si neviete predstaviť, ako sa teším! Je pravda, že tri hodiny vkuse tancovať Zumbu s dvoma neznámimy precvičovateľkami [jednu hodinu budeme mať s tou našou, dve s neznámimy] je trošku náročné, ale koniec-koncov, aj to musí byť :-]


Nenápadne prejdem na tému jarné prázdniny, čiže moje jarné prázdniny. Začiatok bol skutočne hrozný, ale to je minulosť, takže... Neskôr sa to začalo uberať skutočne dokonalým smerom a začala som robiť kompromisy, ktoré vyhovovali aj mne, aj okoliu, takže čo dodať? Fajn. Horšie to bude v pondelok. Dva týždne pred prázdninami som viac-menej dospávala zanedbané spánkové hodiny, takže v pondelok to bude vážne náročné. Za dva týždne však ideme na lyžiarsky, tým pádom sa to tak nejako vyrovná.

Ako trávite víkend vy? Dúfam, že oddychujete a že si ho užívate. Ja som dnes dopisovala už 4. kapitolu "Moment Of Infinity", pretože to malo skutočne úspech, aj čo sa predošlého blogu týkalo, ale aj čo sa tohto blogu týkalo. Veľmi pekne vám ďakujem za povzbudivé komentáre :-]

Na dnes všetko, zatiaľ ahoj :-]

pauline.
blog opened » 09/01/2012
webmiss » pauline.
design by » myself
visitors »

TOPlist


.