February 2012

wolfs.

29. february 2012 at 16:43 | ღ pauline. |  - p. g. - animals.
Keďže mám ešte dostatok času, kým sa mi začne zumba a naučená už som [skvelá metafora ;D], rozhodla som sa zverejniť pár obrázkov do rubriky "animals", pretože je úplne prázdna a mrzí ma to. Každopádne - vybrala som si veľmi tajomné, nebezpečné a dravé zvieratá - vlky. Tieto zvieratá ma niečim neskutočne priťahujú! Na jednej strane cítim voči ním obrovský rešpekt, no na druhej strane sa ich vôbec nebojím a prídu mi svojím spôsobom svojské. Ako som už párkrát spomenula, milujem tajomné a záhadné veci a myslím, že vlky do týchto vecí dokonale spadajú!

Milujem tie obrázky, na ktorých vyjú na mesiac. Je to tak strašidelne nádherne, až z toho behá mráz po chrbtoch. Snažila som sa vybrať čo najkrajšie obrázky, no väčšina z nich je čiernobiela, takže dúfam, že váim to vadiť nebude. Aký máte vy názor na vlky?


i'm hopeless, honey.

29. february 2012 at 14:35 | ღ pauline. |  moonlights.
Nikdy neviem, ako by som mala normálne začať článok a preto píšem samé nepodstatné veci. Tentokrát je celý článok viac-menej nepodstatný, no jednoducho to musím napísať! Som proste beznádejná! Beznádejná a zúfalá. Myslím, že asi nechápete, o čom píšem a tak to vysvetlím čo najjednoduchšie. Možno sa vám to bude zdať smiešne, detinské, alebo otrepané, ale ja to mám non-stop v hlave. Ide o to, že už v decembri 2011 som si dala záväzok, že do leta [mája/júna] schudnem.


Vždy som totiž mala kilá navyše a začalo sa mi to vymykať spod kontroly. To, čo som minulé leto schudla, som opäť nabrala, plus nejakých šesť až osem kíl naviac, čo ma strašne deptá! Vždy, keď si poviem, že skúsim schudnúť, zlyhám a som beznádejná! Beznájdene zúfala [áno, zase ;(]. Keď som bola mladšia, mala som pevnejšiu vôľu a za mesiac som dokázala bez akýchkoľvek problémov schudnúť aj sedem kíl, no čím so staršia, tým mám slabšiu vôľu. Pravdepodobne si teraz pomyslíte, že som nejaká závislačka a poviete si, že som jedna z tých, ktorá chce za každú cenu schudnúť, no taká jednoznačne nie som.

Chcela by som schudnúť aspoň 15 kilogramov, čo je teda dosť veľa, ale ja mám skutočne nadpriemernú váhu a tým, že schudnem, získam dávno stratené sebavedomia. Dúfam, že som vás teraz nejako nesklamala a môžem vás ubezpečiť, že sa chystám schudnúť zdravou cestou, žiadna bulímia či anorexia! Dúfam teda, že sa mi to podarí, nech môžem ísť cez leto na kúpalisko s ľahším srdcom. Aké sú vaše ciele do blízkej budúcnosti? Čo sa týka dnešku, netuším, či sa ešte ozvem, možno pridám nejaké obrázky do galérie, pretože viac nestihnem. Mám veľa učenia + ZUMBÁ! :-] Zatiaľ ahoj :-]

pauline.

every life has meaning, mine may be different.

28. february 2012 at 15:35 | ღ pauline. |  - m.e. - i am who i am.
Po "dlhom " čase sa opäť ozývam i za cenu, že možno budem mať zlé svedomie, no na druhej strane, tento blog je môj internetový domov. Ako ste si možno všimli, zmenila som farbu a celkovo design. Povedala by som, že to ma viac odzrkadľuje. No kto vlastne som? Totiž, v poslednej dobe sa začínam meniť a niekedy ani sama sebe nerozumiem. Vo veciach, v ktorých som mala pocit, že mám plne jasno a že veľmi dobre viem, za čím idem, začínam mať chaos a začínam o ich pochybovať. Začínam pochybovať o sebe. Čo môže byť horšie pre takmer päťnásť ročné dievča?


Dlho zastávam mienku, že každý sme na tomto svete pre niečo, alebo kvôli niečomu. Každý máme určité posolstvo, ktoré počas svojho života vedome, no možno aj nevedome splníme. Ibaže aké je to moje posolstvo? Často mám pocit, že sa utápam v tomto neprimerane obrovskom svete a som tu v podstate na nič. Ja viem, že takto by som o sebe písať nemala, ale toto sú moje pocity. Možno je to samozrejme vývojom. Raz snáď dospejem v človeka, ktorý bude mať rád sám seba taký, aký je. V tomto je môj obrovský kameň úrazu - nemám sa rada a presne kvôli tomuto je v mojej minulosti niečo ako veľká čierna diera, ktorej tajomstvá poznám len a len ja.

Nebojte sa, nie som psychopat, aj keď vás možno niekedy tak pôsobím. Vrátim sa však ešte k tomu životnému poslaniu - v poslednej dobe [a to nie je len v 'poslednej dobe'] mám pocit, že moje poslanie nikam nevedie, že nie je pre nikoho užitočné a že som tu veľkým nedopatrením. Mám obrovské sny a plány do budúcna. Kde je však chyba? Vo mne! Prečo len musím byť taký "rojko"? Prečo len musím mať stále v hlasu v oblakoch? Prečo nemôžem byť aspoň trošku realista? Všetko si totižto predstavujem príliš jednoducho a tak všetko nechávam na osud alebo náhodu.

Chcem toho tak veľa, ale ono mi to samo z neba nespadne. To som už pochopila. Musím sa snažiť, lenže nejako sa k tomu neviem dokopať. Nechce sa mi snažiť... Myslím, že to je moja obrovská chyba, z ktorej mám najväčší strach - vysoké, priam nesplniteľné ciele. Bojím sa pádu späť na zem...

Osud, nádej, šťastie, dar... Všetko toto ponúka život. Treba to len hľadať, hľadať a hľadať...

1. chapter - Myself.

25. february 2012 at 15:55 | ღ pauline. |  - c. t. - i tried with pen.
Rozhodla som sa zverejniť prvú kapitolu mojej práce, na ktorej som pracovala na hodine matematiky a dopisovala ju doma, takže ak by sa vám zdalo, že niekde sú nejaké nelogické postupy, nemusíte sa mýliť :-] Každopádne - ešte som tomu nevymyslela názov, aj keď na ňom skutočne tvrdo pracujem. Zatiaľ to pomenujem 1. kapitola. Dúfam, že sa vám to bude páčiť, snažila som sa dať do toho čo najviac myšlienok a uváh, aby to nebolo len také obyčajné čítanie.

BTW [9.3.2012] - Výtvor konečne dostal svoj názov - "Myself".

+ Posledná formalita - nekopírujte!
+ Ospravedlňujem sa za prípadne preklepy/chyby.
+ Viac v celom článku!


Myšlienky... je nádherné, ako voľne plynú mysľou a nesú so sebou kúsok z nás. Každá myšlienka je malým krokom do budúcnosti.
Už ste niekedy premýšľali nad budúcnosťou? Myslím, že málokoho trápi, čo sa stane zajtra. Všetci by chceli vedieť, čo bude o mesiac, rok, tri roky...
No nie je predsa len dôležitejšie, čo bude zajtra? Každopádne - každý máme iné prednosti a každý z nás vníma svet a život zároveň inak.
Ani v tej najmúdrejšej knihe totiž nenájdete odpoveď na otázku: "Čo je zmysel života?".
Pre každého je však zmysel života iný. Treba ho len hľadať...

Opäť to napäté prerušované ticho sprevádzané hlasným tlkotom srdca. Ticho som sedela a hľadela vonku oknom. Husto snežilo a veľké snehové vločky dopadali na už bohato zasneženú zem. Milujem zimu! Je nádherné sledovať, ako pomaly a zároveň nedočkavo plynú vločky na zem, kde nenápadne splynú medzi ostaté vločky.

Na túto padajúcu fantáziu by som sa dokázala pozerať aj celé hodiny. Túžila som priblížiť sa k padajúcim vločkám a tak som sa postavila a dvoma krátkymi krokmi prešla k oknu. Podlaha bola príjemne teplá a bolo zvláštne stáť v teple, no pritom sa pozerať na stovky padajúcich ľadových krištálikov.


that's the reason why to be happy - 1,000 visitors!

25. february 2012 at 15:04 | ღ pauline. |  by the way.

Ako len začať? Popravde, ešte rozdýchavam skutočnosť, že za približne dva mesiace tu prišlo dokopy viac ako 1,000 návštevníkov. Ani si neviete predstaviť, aká je to pre mňa pocta! Nikdy som si nemyslela, že by na blog, kde píšem svoje myšlienky, do ktorého zahŕňam seba samú bude niekto čítať. Skutočne veľká vďaka, veľmi si to vážim. Dnešný deň je sám o sebe zatiaľ celkom fajn. Dnes sa konala posledná pretestovacia sobota [yééés :D], na blogu som našla vyše 1,000 návštevníkov a čo ďalej dodať? Možno ešte to, že večer ide v televízii Harry Potter [ÁNO!].

Nejdem tu zbytočne písať ostatné veci, vzhľadom na to, že tento článok sa týka návštevnosti, za ktorú sa vám ešte raz chcem poďakovať. Milujem vás, rovnako ako tento blog a začína mi prirastať k srdcu. Som dojatá.. Ďakujem :-]

path of no return.

24. february 2012 at 16:18 | pauline. |  moonlights.
Ako by som len začala? Popravde, nejdem sa na nič hrať a jednoducho to tu rovno napíšem, dnes nemám náladu. Vysvetlenie si môžte prečítať nižšie a osobne si myslím, že ma budete plne chápať. Piatok som si predstavoval úplne inak, no musím ho vziať taký, aký je. Čo už... Totižto - dnes som bola na pohrebe. Spolužiakov ocino zomrel a išli sme celá trieda spoločne s triednou na pohreb. Keď som išla smerom k jeho hrobu, jeho matka išla oproti mne. Tuho zovrela moju ruku a povedala: "Ďakujem deti zlaté, že ste sa prišli rozlúčiť s mojím synčekom,".


Pozerala som sa ňu cez slzy a mala som chuť pohladiť ju po líci, no potichu som povedala len: "Úprimnú sústrasť.". Mala som hrdlo také malé a mala som pocit, že sa mi nedá poriadne ani dýchať. Cítila som jej bolesť, cítila som jej trápenie. Bolo to strašné! Myslela som si, že sa nejako ubránim slzám, ale keď som videla tých ľudí, ktorým bude tak neskutočne chýbať... Opäť mi stekajú po tvári slzy... Prepáčte, nechcela som zachádzať do detajlov, ale potrebujem to dostať von.

A čo bolo ešte horšie - strašne nás všetkých vytočil jeden spolužiak. Keď sme išli pozostalým popriať úprimnú sústrasť, aj chlapcom sa v očiach ligotali slzy. Jeden z mojich spolužiakov sa však pri vyslovení úprimnej sústrasi smial! Strašne sme mu vynadali, je to obyčajný sedliak! Prepáčte za túto veľmi pochmúrnu správu, ale skutočne ma to zobralo. Som totižto veľmi citlivý človek a takéto správy nesiem ťažko. Naviac po tom incidente na cintoríne... ;( Snáď sa ozvem zajtra, zatiaľ vám prajem príjemný piatok a užite si víkend.

crying pauline.

Demi Lovato. » self-harm have been terrible.

24. february 2012 at 16:00 | pauline.
Len nedávno sa na internet dostala informácie, že Demi Lovato mala vraj problémy s jedlom snáď od narodenia. Nespomína si na dobu, kedy by jedla rada a neriešila to, či priberie...

Demi si svoj život dala už dohromady, ale nakopla ju k tomu až hospitalizácia na jeseň roku 2010, kedy podstúpila liečbu kvôli bulimii a sebapoškodzovaní. Prezradila ale, že priateľský vzťah s jedlom nemala snáď nikdy. Odjakživa vraj riešila to, aby po jedle nepribrala.

"Ja som sa musela s poruchou prijímu potravy snáď už narodiť. Nespomínam si, že by som mala niekedy k jedlu normálny vzťah," povedala Demi. "Musela som sa na sebe dívať do zrkadla ešte s plienkami a už si hovoriť: 'Jsi tučná, zmeň to!'"


Pokračuje: "Začala som sa prejedať, keď som mala 8. Nejedla som všetko, ale kľudne som si upiekla celý plech sušienok a potom ich taktiež všetky naraz zjesť. V dvanástich sa mi v škole začali posmievať, že som tučná, a tak som prestala jesť. Schudla som skoro 15 kíl. Od tej doby som takto riešiila všetky problémy."

Demi k tomu pridala ešte zvracanie, sebepoškodzovanie a kombináciu alkoholu a liekov.

"S týmto všetkým som začala, keď som mala 12. Bol to môj spôsob, ako sa vyhnúť stresu. Veľmi som sa k tomu uchylovala, keď som sa cítila prepracovaná, bol to môj spôsob, ako sa s tým vyrovnať," zvereju sa ďalej Demi.

"Dievčatá si najviac ubližujú rezaním alebo škrabaním žiletkou, nožnicami alebo hocičím ostrým," otvára ešte tému sebapoškodzovanie. "Ja som sa najčastejšie rezala, a bolo to strašné. A keby som tvrdila, že som nekombinovala alkohol a rôzne prášky, tak by som klamala...," uzatvára smutne.

ghosts.

23. february 2012 at 16:15 | pauline. |  - m.e. - let's talk talk talk.
Len pred malou chvíľkou som na internete narazila na skutočne strhujúce video, ktoré nájdete aj nižšie, no nechcem predbiehať skutočnosti. Vzľadom na to, že posledná debata tu bola 8. februára, rozhodla som sa dať nový námet a to - DUCHOVIA. Áno, ja viem, že táto téma je všeobecne aj vo svete veľmi rozoberaná, no mňa zaujímajú tajomné a tároveň magicky nadpozemské veci, takže sa do tejto témy veľmi rada vraciam. Mnohí ľudia na duchov neveria a vravia, že je to jednoducho ľudská predstava či posadnutosť, no ja to takto neberiem.


Ako ale taký duch podľa mňa vyzerá? Podľa môjho názoru to v podstate nie je osoba, ale veľká masa energie, ktorá príde, len keď cíti určité pocity či emócie pozostalých. Nie je úplne možné privolať ich, podľa môjho názoru je možné len ich na niečo upovedomiť. Taktiež sa bežne stretávame s ľuďmi, ktorí podľa ich názoru už ducha videli. Ale je možné ducha vidieť? Nemožno ho len cítiť? Často sú duchovia zaraďovaní medzi paranormálne javy, podobne ako UFO či ostatné tieto sci-fi objekty. Veríte vy na duchov?

Určite čakáte na môj názor a možno vás ním prekvapím, ale ja na duchov verím. Už od detstva som jednoducho vedela, že medzi nami sú aj tí, ktorí tu nemôžu byť telesne. Ak sa pýtate, či som ducha videla, odpoveď je nie. Možno vám na srdci leží otázka - a chcela by si? Je to veľmi diskutabilná téma, konkrétne táto otázka. Chcem sa stretnúť s duchom alebo nie? Možno trošku áno, no na druhej strane to vo mne vyvoláva obrovský rešpekt. Keď sa zamyslím nad tým všetkým - koľko tu človek po smrti môže zostať v podobe ducha?

Druhá vec je totiž tá, že verím na posmrtný život, či už "pekelný" alebo "nebeský". Tým sa začína niečo ako nový život a tu je koreň - môže niekto, kto už žije úplne nový život prichádzať do toho starého? Vo filmoch sú duchovia prítomní na zemi do doby, dokým nemajú všetky pozemské skutky vykonané. Čo si vy myslíte o tejto téme? Veríte v duchov? Stretli ste sa už s nejakým? Túžite po stretnutí s nejakým duchom? Toď všetko odo mňa na tému duchovia, alebo ak chcete "ghosts", budem čakať na vše reakcie. NEZABUDNITE si pozrieť TOTO video!


some of your opinions i took to heart.

23. february 2012 at 14:43 | pauline. |  by the way.
Všimli ste si tu nejaké zmenu? ;D Snažila som sa o niečo radikálne, preto je tu tá modrá farba. Ako som k nej prišla? Nepýtajte sa, jednoducho som hľadala tú pravú farbu a myslím, že som ju našla. Páči sa vám? Dúfam, že áno, pretože vaše včerajšie rady som si zobrala k srdcu a prišla som na to, že by sa tu zmena aj celkom hodila, len kvôli tomu, aby to pre mňa nebol stereotyp. Avšak - nemajte obavy! Nechystám žiadnu radikálnu či prehnanú zmenu. Ide o prostú zmenu v rubrikách, pretože do rubriky "books" pridávam málokedy, do rubriky "movies" som sa ešte nedostala, no veľmi rada by som pridávala do zatiaľ neextistujúcej rubriky "music".

animation: prepáčte, že sú tu samé "glee" animácie, ale tento seriál milujem! ♥

Taktiež som si všimla, že recenzie, ktoré zverejňujem ohľadom kníh, sú veľmi zdĺhavé a podľa môjho názoru by to mohl byť také výstižnejšie, žiadne tie zbytočné omáčky a veci okolo toho. Dúfam, že ma chápete :-] Toto sa týka aj rubriky "favorite", ktorú síce zrušiť neplánujem, ale podľa všetkého sa zmene nevyhne. No fajn, toto by bolo všetko, čo som mala ohľadom blogu na mysli a budem sa snažiť to tu urobiť také, aby som sa tu cítila príjemne aj ja, ale aj vy. Záleží my na vašej spokojnosti/nespokojnosti :D Posledná vec - chcem sa vám poďakovať za názory, ste úžasní! :*

pauline.

i know very well why and still going on!

22. february 2012 at 16:41 | pauline. |  - i. s. - ink heart.
Po dlhšej dobe sa ozývam s dosť nezáživným článkom, ktorý síce patrí do mojich úvah a myšlienok, no bude sa viac-menej týkať tohto blogu a mojich článkov. Uvedomila som si totižto, že tu vládne určitý stereotyp a ja ako osoba sa vám ukazujem v neskutočne negatívnom svetle. Divím sa, prečo napríklad to dievča s takmer rovnakým blogom má návštevnosť o päťdesiat ľudí viac [verte či nie, nejde mi o návštevnosť, ale dá sa z toho urobiť fajn metafora ;D] a ja mám ledva tridsať. Ale niet sa čomu diviť - vo väčšine článkov sa vám len sťažujem!


Musíte mať o mne hroznú mienku a veľmi sa vám ospravedlňujem, ale ja skutočne netuším, ako to tu oživiť. Priznám sa, vytvorila som si nový blog, na ktorom chcem začať od samotnej bodky, úplne inak ako tu. Každopádne, ešte nie je potvrdené, či sa nejaké sťahovanie bude konať. Tiež som si všimla, že mojim článkom chýba tá správna šťava. Jednoducho to vždy tak komplikovane napíšem, že tomu pomaly ani sama nerozumiem a len zo zásady to hodím na blog. No o tomto to byť nemá... Skutočne netuším, čo bude nasledovať ďalej a tak potrebujem vašu pomoc.

Pokiaľ sa vám nechce čítať celý tento nudn článok, stačí, ak sa prečítate hlavné body a odpoviete na ne. Musím vás upozorniť - PRAVDIVO! Ak mi nechcete napísať pravdu, radšej otázku jednoducho vynechajte, ale prosím, nekŕmte sa báchorkami. Ďakujem vám :-]

» myslíš, že články majú šťavu?
» vydržíš prečítať celý článok?
» aké máš dojmy po prečítaní?
» aké máš dojmy zo mňa?

» uvítal/a by si tu niečo nové?
» čo ti tu prekáža?
» bol/a by si ochotný/a navštevovať aj môj nový blog?
» v prípade, že chceš niečo doplniť :-]
blog opened » 09/01/2012
webmiss » pauline.
design by » myself
visitors »

TOPlist


.